Background

IOTA – Background

(pozadie príbehu)

 ilustračné foto Milan Turek

„Ty si myslíš, že napísať poriadny akčný scenár je nejaký problém?“ Preťahoval som hlásky, pretože tých niekoľko pohárikov koňaku, čo som mal v sebe, mi spomaľovalo artikuláciu.

Oprel som Vladovi o plece dlaň a tým sa mi podarilo pritiahnuť jeho pozornosť. Sedelo nás pri stole viac, všetko tvorcovia, podgurážení alkoholom a patrične vystierajúci ramená.

Vlado sa otočil ku mne. „To ako myslíš seba?“

„Samozrejme.“

„Tak ho napíš!“

Bolo dodebatované, téma uzavretá. Minimálne pre oblasť poriadnej akčnej drámy.

 ilustratívny obrázok pre Iota-background

Iota sa zrodil v mojej mysli a postupne rástol, sprvu ako filmový príbeh. Pracoval som vtedy na dokončení scenára „Cesta“, čo je pilotný projekt k televíznemu seriálu s názvom „Blízke stretnutie štvrtého druhu“, podľa rovnomennej knihy, ktorej som autorom.

Mal som pred očami vzor a to nie hocijaký. Film „Indiana Jones“ režiséra Stevena Spielberga stále považujem za jednu z najdynamickejších akčných drám aká kedy bola realizovaná. V prvom pláne každej scény sú neustále hlavní protagonisti – utekajúci, bojujúci a zase utekajúci a zase bojujúci. Na začiatku vypadnú z horiaceho lietadla, padajú až do podzemia – človek sa nenudí ani len na sekundu. Vo svojej dobe to bol unikátny scenár. Predurčil líniu tvorby akčných zápletiek pre Hollywoodskú továreň na sny. Tento vzor som mal pred očami, keď som navrhol vlastnú vertikálu príbehu, ktorú som predĺžil až do vzdialeného vesmíru.

Vlado je dobrý obchodník a imaginatívny tvorca. Silný a priamy, čo povie, tak bude. Možno nie hneď, ale dôležité je, že nakoniec tak predsa bude. Rozprával som mu o tej predstave, o obdive Stevena Spielberga, a on..? Zorganizoval stretnutie s Brankom Lustigom, producentom Stevena Spielberga.

Branko Lustig je príjemný a skromne pôsobiaci človek. Narodil sa v Osijeku, v chorvátsko-židovskej rodine. Z očí mu hovorí životná skúsenosť. Osobne prešiel peklom, ktoré spoločne so Spielbergom plasticky stvárnil v Oskarovej dráme Schindlerov zoznam. V dobe, keď sme sa stretli, už bol prominentným filmovým tvorcom a aj napriek tomu sa neváhal stretnúť s dvojicou Slovenských tvorcov, napospol úplne neznámych. Toto robia veľkí ľudia, proste vo svojej jednoduchosti a priamočiarosti sú veľkí.

Stretnutie prebehlo v hoteli Forum (dnešný Crowne Plaza), kde bol aj so svojimi spolupracovníkmi ubytovaný. Branko Lustig poznal Bratislavu, veď právu tu boli točené akčné scény filmu Peacemaker, ktorý produkoval. Strávili sme spoločne pri raňajkách vyše hodiny. Neskôr mi jeden z jeho asistentov povedal, že sme sa u Branka výrazne zapísali, pretože u neho býva zvláštnosťou ak podobným rozhovorom dá priestor viac ako päť minút.

Scenár Cesta mal jedinú chybu – nebol preložený do angličtiny.

Za mnou prišiel Iota. Putoval z ďaleka, možno z tej galaxie, ktorá je na hranici rozlíšiteľnosti Hubblovho teleskopu, pretože sa od nás vzďaľuje takmer rýchlosťou svetla. Neviem. Viem len to, že opantal moju myseľ. Z filmovej podoby sa pretavil do románovej formy.

V románe je použitý termín „hávévé“ – Hraničné Vedenie Vojny. Fikcia príbehu predpovedá dobu, ktorá sadá na plecia tejto civilizácie. Dnes to v kontexte udalostí vnímame určite silnejšie ako tomu bolo pred dvanástimi rokmi, keď sa rodila myšlienka príbehu. Obraz neustále vedených lokálnych konfliktov, strašiak krízy, neistoty, bezhraničného chaosu sa nám natíska prostredníctvom investigatívnej žurnalistiky z televíznej obrazovky a vyskakuje snáď už aj z regionálnych pamfletov. Je to vojna vo svojej latentnej podobe hrôzy, vedená na hranici globálnej akceptovateľnosti.

Za tých dvanásť rokov sa príbeh vracal autorovi v zaujímavých súvislostiach. Vytvoril sa oblúk, trvalé premostenie jeho ezoterickej roviny s vedomím reálneho života.

Branko Lustig z Bratislavy išiel do Hollywoodu a spoločne s režisérom Ridley Scottom spracovali úžasnú epickú drámu s názvom „Gladiátor“. Film sa točil na troch lokalitách. Úvodná scéna – bitka s Germánmi bola točená v Anglicku, blízko Farnhamu v Bournských lesoch. Ridley Scott presvedčil miestne úrady, ktoré chceli oblasť splanírovať, aby mu povolili v lesoch točiť a následne ich spáliť. Škola gladiátorov sa točila v Quarzazate, v Maroku, južne od pohoria Atlas a scény zo starodávneho Ríma boli realizované v pevnosti Ricasoli na Malte.

V roku 2001 autori  preberali najvyššie ocenenie Americkej filmovej akadémie za najlepší film. Bol to presne ten rok, keď Amerika a spoločne s ňou celý civilizovaný svet v hrôze hľadeli na padajúce mrakodrapy Svetového obchodného centra. Tieto udalosti akcelerovali proces Hraničného vedenia vojny – dostal svoj oficiálny názov – „vojna s terorizmom“.

V tomto období som bol na samote v nádhernej prírode Nízkych Tatier. Chata stojí v nadmorskej výške 900 metrov. To je oblasť kryštálovo čistého, priezračného vzduchu, je to oblasť kde, ak sa tomu samozrejme otvoríte, vie človek zažiť transcendentné prepojenie s duchovnými silami. Pamätám si na letnú bezmesačnú noc. Stál som na pažiti pri chate s hlavou vyvrátenou nahor. Nado mnou obloha miliárd galaxií, vzdialených svetov, bezhraničnej pulzujúcej energie. Počas dňa človek vníma otáčanie Zeme cez putovanie slnka po oblohe, Tento vnem pohybu nebeských telies je avšak až príliš vzdialený akýmkoľvek ezoterickým prežitkom, proste je až príliš všedný a ošúchaný realitou dňa. Ak máte šťastie na bezoblačnú noc, keď sa aj mesiac skryje v novej perióde, tak budete pozorovať mimoriadny pohyb nebeských sfér. Na východe neustále pribúdajú nové hviezdy, súhvezdia a na západe sa naopak neustále skrývajú. Realite sa nevyrovná ani zážitok z Londýnskeho planetária. Rozpažil som ruky, rozkročil nohy v pevnom postoji, hľadiac do toho úžasného sveta. Cítil som prepojenie so Zemou, vnímal som jej energiu a otáčal som sa ňou v absolútnom zjednotení. Z tohto prežitku ma vytrhli až prvé ranné zore.

O tragédii z jedenásteho septembra som sa dozvedel až za niekoľko dní. Premkla ma hrozná ľútosť nad ľudskou ľahostajnosťou, nad krutým cynizmom, s ktorým si tieto sily merajú napuchnuté bicepsy. Nenapadlo mi nič iné ako svojmu americkému priateľovi Mikovi poslať SMS s ospravedlnením za toto všetko. No, asi za to, že som človek a patrím do tejto civilizácie.

Príbeh Iota ku mne doposiaľ prichádzal nesený vlnami ľahkej irónie. Zvážnel som. Pocítil som jeho hlbokú previazanosť s celým dianím dookola. Milujem jeho hlavných protagonistov, cítim s nimi a cítim skutočnú otcovskú hrdosť, že som stvoril krásnych ľudí, ktorí sa neboja, síce majú svoj prirodzený ľudský strach, ale sa neboja. Neboja sa svalnatých bicepsov, cítia zodpovednosť za túto nádhernú zem a nechcú, ani nehodlajú veci nechať len tak. Sú ako Dávid oproti Goliášovi. Ale vedia, že v tomto procese nie sú sami. Veď je s nimi Iota.

Riaditeľka Forel International School usporiadala na škole, kde som svojho času učil, literárny deň. Medzi deti prišli pozvaní spisovatelia a ľudia rôznym spôsobom literárne činní. Pozvánka neobišla ani mňa (thank you, Zarin). Premýšľal som, čo by som tak mohol zo svojej tvorby predstaviť deťom v bilingválnej škole. Voľba padla prirodzene na Iotu. V tej dobe som sa venoval prekladu knihy do angličtiny. Pripravil som scénku kde skupina aktivistov uprostred púštnej búrky a medzi vojenskými zátarasami preniká do havarovanej vesmírnej lode. Rozpísal som dialógy hlavných protagonistov a upravil som túto časť textu ako divadelnú hru. Mal som dojem, že v angličtine to získalo korenie „shakespearovskej“ drámy. Deťom v škole som predstavil celý zámer. Ochotne sa dvihol potrebný počet rúk a v triede zrazu ožili Susan, Mat, Jonathan, Sam a Elvis. Divadlo malo úspech a „Jonathan“, ktorého herecký výkon bol najviac hodnotený, dostal cédečko s elektronickou verziou knihy.

Neviem aký som bol divadelný režisér, ale jedno viem isto, rozhodne som mal z predstavenia svojich hrdinov obrovskú radosť. Dnes je kniha vo svojej finálnej verzii, po rokoch prepisovania, editovania, dopĺňania o najnovšie technológie, škrtania, zmeny charakteru niekoľkých postáv a opäť škrtania a editovania, v konečnej publikovanej forme vďaka portálu Unibook.com.

PS. Správa pre „divadelného Jonathana“: chlapče, ak toto budeš čítať, určite sa mi ozvi. Mám pre teba ozajstnú knihu aj s venovaním.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s