Krátka charakteristika literárneho projektu IOTA.
Lebo amen vám hovorím, že pokiaľ nepominie nebo a zem, ani len jediné jota alebo jeden punktík nepominie zo zákona, dokiaľ sa všetko nestane(Matúš 5,18)
♦
13 sekúnd po Big Bangu bol vesmír veľmi horúci, malý ako futbalová lopta, plný tvrdého žiarenia a postupne vznikajúcich elementov nového kvantového sveta – vtedy vznikla tá najmenšia častica – IOTA.
13 miliárd a 650 miliónov rokov po Big Bangu bol vesmír v stave krehkej termodynamickej rovnováhy. Kdesi v jeho zákutí vládlo Ego a chystalo sa, že túto rovnováhu poruší. IOTA to nemohol nechať len tak. Predsa bol strážca.
Fyzikálna teória vraví o premene pravého a falošného vákua. To, čo sa nám na pohľad zdá ako tmavý, mŕtvy priestor je plné energie vesmírneho pozadia. Prebehol čas expanzie, inflácie a silnej nerovnováhy a teraz v stave vyrovnanosti dobra i zla ktosi sa chystá rozdúchať oheň. Kataklizma ako rozpínajúci sa balón rýchlosťou svetla pohltí všetky nádeje i obavy. Jedná sa skutočne o víťazstvo Ega alebo len ktosi nepoučený chce zapáliť zápalku v skladišti pušného prachu? IOTA stratil božskú trpezlivosť.
Dej sa odohráva v neďalekej budúcnosti. Nejde o konflikt dvoch vzdialených civilizácii, skôr ide o mimogalaktický kontakt, za účelom pomoci, alebo usmernenia v ďalšom vývoji. Konflikt práve vzniká a naberá nebezpečné rozmery v tej našej, pozemskej civilizácii, ktorá sa hrdí údajne nesmiernym vedeckým pokrokom, ale pritom sa rúti prostredníctvom vojenského zneužitia týchto vedeckých výdobytkov do zániku. Ak sa spojí silná ambícia vedca s absenciou zodpovednosti, pričom morálka kráča odetá vo farbách kaki, tak je o problém určite postarané. O tom história človeka nespočetnekrát poučila. Fakt, že ten problém dokáže mať dosah kamsi až za hranice nami poznaného vesmíru, to dokáže rozoznať iba jeho strážca – IOTA.
Aj keď IOTA je to najmenšie písmeno gréckej abecedy, tak významom svojho záchranného aktu v tomto sci-fi románe ďaleko presahuje mnohé, čo kedy abeceda stvárnila. Nielen pre ľudstvo na našej Zemi.