Fleš(2)

Fleš – pozadie(2)

ilustračné foto Milan Turek

Knihu som dokončoval v prenajatej chate za Modrou, v krásnej oblasti Malých Karpát. Dostala názov „Fleš“, pretože toto slovo bolo motorom celého príbehu. Pri fleši sa celá bytosť človeka koncentruje na prvých päť sekúnd, kedy si droga po vpichnutí, vezme mozog a s ním vedomie človeka, do svojej moci.

Lucia mi svojho času priniesla knižku s názvom “Dvanásť krokov – dvanásť tradícií”. Jedná sa o metodickú pomôcku ako bojovať s drogou. Prvým z tých dvanástich krokov mala byť viera v Boha. Luciina prirodzená inteligencia, ktorú nepotlačilo ani všetko to bahno, čomu bola vystavená, prichádza bezprostredne na to, že sme predsa len čosi viac ako zvieratká. Že každý z nás má svoje poslanie, že tá najkomplexnejšie štruktúra aká kedy bola evolúciou vytvorená – ľudský mozog, neslúži otrocky prijímanej droge, ale má slúžiť čistým myšlienkam, má nás predstaviť vyššiemu poznaniu, svetu duchovna.

Nad témou Boh sme nestrávili veľa času. Podstatou príbehu bolo práve to najzemitejšie bahno. A keď človeka uchváti, tak sa mu spred očí stratí akýkoľvek náznak modrej oblohy.

Luciina kurátorka ma oslovila s úmyslom, že napísaný príbeh pomôže svojej protagonistke. Že Lucii sa otvoria oči, že sa v nej reflektuje poznanie nebezpečenstva a toto poznanie v nej spustí všetky mechanizmy bijúce na poplach. Proste, že s tou drogou prestane, že sa narovná a začne žiť tak ako o tom sníva jej románová dvojníčka.

Na tej spomínanej chate som napísal poslednú bodku za príbehom. Počas stvárňovania všetkého, čo som počul, ale i videl, do literárnej podoby, som nespočetnekrát domŕzal do Stvoriteľa s tou istou otázkou: „prečo to vlastne robím?“

Aké to všetko má mať zmysel? Či to nie je len bezvýchodiskový boj s veternými mlynmi? Veď o tej téme sa už popísali snáď milióny slov a vôbec, s akým výsledkom? Koho bude zaujímať jedna, životom zatratená feťáčka?

Písal som a nerozumel som tej sile, ktorá ma s týmto príbehom zviazala. Bol príjemný podvečer neskorej jesene. V krbe praskotali polená a ja som bol presýtený pachom pálenej bučiny. Dal som poslednú bodku za, pre mňa až príliš bolestivým príbehom ľudského egoizmu, klamstva, podvodov, násilia a opäť som položil tú nástojčivú otázku:

„Pane, prečo som to robil?“

Vtedy ma uchvátila akási zvláštna sila. Akoby ma ktosi pevne chytil za rameno a ťahal von. Tá imaginárna ruka bola až tak neúprosná, že som si ani nestihol zaviazať šnúrky na topánkach a vybehol som von.

Bukový les zapálený žeravými lúčmi pôsobil ako katalyzátor pokoja. V jeho tichu a mieri, v tej neskutočnej palete farieb, svietil Boží chrám. Zrazu nastalo absolútne bezvetrie a ticho narúšal iba nenásilný šepot padajúcich listov. Ten pokoj, dávajúci pocit istoty a bezpečia, sa zmocnil mojej duše.

Kráčal som, vnímajúc vôňu lesa, všetky otázky odleteli kamsi preč a s nimi aj zvyšok mojej telesnej bytosti. Pestrofarební operenci, inak zvyčajne mimoriadne plachí, si ma vôbec nevšímali, až som mal dojem, že mi sadnú na plecia. Akoby som sa stal súčasťou lesa, ktorý dôverne poznali. Prekvapil ma zvuk praskajúcich vetvičiek. Otočil som sa a pár krokov, takmer na dotyk ruky, odo mňa zastal srnec so srnou. Hľadeli sme na seba, v pohľade tých nádherných zvierat bola nemá výzva a ja som v nich rozoznal oči mojej Lucie. Srnec odfrkol, pohodil hlavou akoby mi chcel naznačiť – no čo vravíš na moju novú kočku?

Čosi sa stalo, a mimovoľne som porušil tú nádhernú symetriu prežitku. Plaché zvieratá sa preľakli a niekoľkými skokmi boli preč. Nečakane spustený vietor ohol štíhle konáre a metal mi padajúce lístie do tváre.

Celý les sa rozhučal a ja som si v duchu premietal pred okamihom strávené chvíle. Vravím chvíle, ale možno to boli hodiny, ba roky prežitku svetelnej informácie putujúcej Univerzom.

Pocítil som nesmierne šťastie. „Pane, ďakujem.“

Áno, ďakujem. Krajšej odpovedi sa mi od Neho nemohlo dostať. Stal som sa súčasťou úžasnej synergie prírody, precítil som, čo je to jednota absolútnej mysle. Určite, v tej chvíli mi bolo všetko jasné – Príbeh Lucie je predsa súčasťou sveta, súčasťou našich životov. Ako len môžeme zatracovať feťáčku? Nie je tá droga, podmaňujúca si jej bytosť, súčasťou vedomia nás všetkých?

Po tom všetkom som pocítil nesmiernu túžbu duchovne sa očistiť. Rozhodol som sa pre niečo, s čím som už mal skúsenosti. Zapísal som sa do skupiny absolvujúcej terapiu metódou holotropného dýchania. Vedel som do čoho idem a úprimne som sa na to tešil.

V našej skupine bola Lucia. Boli sme k sebe pritiahnutí ako severný a južný pól magnetu. Táto Lucia bola reálnou Luciou a s tou románovou ju okrem mena spájala diagnóza: závislosť na heroíne. Reálna Lucia mi neskôr vravela, že vo mne objavila svetlo. Prišla si liečiť svoju závislosť a ja som jej v prestávkach rozprával o príbehu románovej Lucie. Dva dni strávené v oblasti mimozmyslového vnímania ma naplnili neskutočnou energiou. Reálna Lucia mi dala svoju adresu, pretože som jej sľúbil, že jej pošlem jeden výtlačok románu Fleš a vymenili sme si aj telefónne čísla.

Ako som sľúbil, tak som i spravil i keď sa jednalo iba o výtlačok z počítača. Prešiel rok a od reálnej Lucie som dostal nádherný list, v ktorom mi písala, že sa vydala, má vlastnú domácnosť a na heroín si nespomenie ani vo sne.

Povedal som iba: „Pane, ďakujem.“

Tieto dve Lucie sa pravdepodobne nikdy v živote nestretnú, ale prianie románovej Lucie sa naplnilo. Bol to jej príbeh, ktorý pomohol aspoň jednému človeku v orientácii na zložitej ceste života.

Čas utekal ako voda v Dunaji na Petržalskej strane, ja som mal iné povinnosti a moje dve Lucie mi dávno vyšumeli z hlavy. Prechádzal som sa popri tej mimoriadnej rieke keď sa rozdrnčal mobil.

Volala Lucinka. Zmocnila sa maminho mobilu, hrala sa s ním a náhodne postláčala kombináciu tlačidiel, čím spôsobila, že signál o šťastí jej mamičky – reálnej Lucie, dopravila až k môjmu sluchu. Áno, malo to zmysel, Lucia, pretože reálna Lucia je dnes úspešnou mamičkou, podarilo sa jej prekonať nastavenú pascu a vychováva svoju malú Lucinku s láskou a pocitom šťastia aké len človeku dokáže dať vedomie vnútornej sily z prekonaného nebezpečenstva.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s