Dunaj šepká vlnami.

Dunaj šepkáDunaj, po tom čo prekoná katarakty pri mohutnom Hainburgskom brale a spojí svoj tok s výdatným vodstvom Moravy, sa utíši vo svojej neustávajúcej púti popod Bratislavským hradom. Tu tečie takmer po rovine. V minulosti na tomto území často menil tok, vylieval sa z plytkých brehov, vytváral meandre alebo na jar sa vzpriečili ľady a nezriedka jeho neskrotná sila dokázala preraziť nové koryto. Táto jeho tisícky rokov neustávajúca aktivita pod diktátom rytmu ročných období vytvorila životom a pozitívnou energiou prekypujúce územie.

Človek, ktorý sa chcel usídliť na tomto území, to nemal jednoduché, pretože rieka prinášajúca život ho veľmi často brala. Až zhruba posledných tisíc rokov sa vytvorila symbióza ľudskej činnosti s aktivitou rieky, začali sa spevňovať brehy a človek sa dokázal tešiť z nesmierneho bohatstva a krásy darov matky Zeme.

Od konca 20. storočia sa podarilo dosiahnuť, že jedinečné územie južného brehu rieky za hranicou mesta bolo vyhlásené za prírodnú rezerváciu. Mnohí Bratislavčania, obyvatelia Petržalky, ale samozrejme, všetci prahnúci po nádychu pozitívnej energie, sem radi zavítajú. Stretávali sa tu „psíčkari“ a spoločne, zvieratá i ľudia, sme sa tešili z pohody danej týmto miestom.

Pri tejto časti Dunajského brehu som nebol celú zimu a vskutku som sa tešil na stretnutie so známymi miestami, duchovným prameňom pozitívnej energie. Je to príjemná  prechádzka, okolo malého Draždiaku treba prekonať prekážku v podobe Dolnozemskej cesty a človek je tam.

Áno, bol som tam, ale „moje“ územie som nespoznal. Prameň pozitívnej energie matky Zeme bol utisnutý ťažkými nákladnými autami a buldozérmi ťažiacimi štrk. Hľadel som na tú bezohľadnú devastáciu a zarezonovala vo mne myšlienka z filmu Richarda Attenborougha „Grey Owl“, ktorú vložil do úst hlavnému predstaviteľovi, Piercovi Brosnanovi, stvárňujúcemu skutočný príbeh bieleho indiána: „My nie sme pánmi zeme, sme jej deťmi.

Podišiel som k jeho brehu,

až mi Dunaj zmáčal topánky.

Pýtal som sa:

Dunaj,

povedz mi? Avšak

Dunaj, ten

šepká vlnami.

Dunaj šepká

Pozeral som sa do jeho mútnych vĺn a On mi šepkal o kvapke, tej vzácnej kvapke, ktorá bola kedysi súčasťou Aralského jazera a teraz tečie v jeho vodách.

Dunaj šepká

On mi šepkal o vzácnej kvapke, hrdej i skúsenej, ktorá tiekla koreňmi mangrovníku tropického lesa. Zbierala živiny, aby ich odovzdala listom vo vysokej korune, kam sa už nedostala. Ten strom bol vyrúbaný aj s celým územím tropického lesa.

Dunaj šepká

Šepkal mi o kvapke, ktorá sa zjaví tesne pred úsvitom v údolí pieskovej duny rozsiahlej púšte, aby ju o niekoľko mizivých okamihov slnko vysušilo a vynieslo vysoko do atmosféry, kde sa odeje do ľadových šiat a padne ako snehová vločka na svahy Čierneho lesa.

Dunaj šepká

Šepkal mi o kvapke, čo bola slzou Africkej matky, ktorej v náručí zomrelo dieťa na podvýživu.

Dunaj šepká

Šepkal mi o poslednej kvapke z roztopenej snehovej pokrývky Kilimandžára, ktorá sa zaskvela v opare nad Viktóriinmi vodopádmi a vo večernom svite vytvorila dúhu neopísateľných farieb.

Dunaj šepká

Šepkal mi o kvapke, ktorá skamenela po tisícky rokov, stala sa súčasťou Grónskeho ľadovca, aby ju dnes našlo svetlo polárneho dňa a vynieslo vysoko do stratosféry, kde sa s ňou pohráva slnečný vietor.

Dunaj šepká

Šepkal mi o hrdej a vzdorovitej kvapke, ktorá sa stala súčasťou obrovskej prívalovej vlny a na pobreží ničila všetko čo jej stálo v ceste.

Dunaj šepká

Šepkal mi o kvapke, čo bola súčasťou môjho tela, opájala sa myšlienkou, ktorú môže priniesť iba matka Zem vo svojej nekonečnej láskavosti, o čistote, o poznaní, o radosti a živote. Chcel som vedieť viac a viac, avšak Jeho vody sa ešte silnejšie zmútili a vlny už nevydali žiaden šepot.

Dunaj šepká

makrofotografie, ktoré som urobil pred dvomi rokmi, sa už stanú súčasťou môjho archívu a na tomto mieste ich nebudem môcť zopakovať. Avšak Dunaj, tu bude tiecť ešte ďalšie tisíce rokov, bude zbierať svoje kvapky, bude koncentrovať vedomie a skúsenosť našej matky – matky Zeme.

Dunaj šepká

Reklamy

About Milan Turek

science beyond borders, literature, photography, PhD in biophysics
This entry was posted in Duchovné konvergencie, Matka príroda and tagged , , . Bookmark the permalink.

5 reakcií na Dunaj šepká vlnami.

  1. terrafina píše:

    Milan, zase mnou prebehla husia koza, velmi citlivo, pravdivo a nadherne napisany clanok, hoci smutny. Si pozehnany Otcom mnohymi darmi, a jednym z nich je prezpravanie pribehov Matky Zeme.

    Rada by som pridala odkaz na tvoj blog do La Terra Fina medzi priatelov, ak dovolis.

    • Milan Turek píše:

      Ďakujem a samozrejme môžeš pridať odkaz na blog.

    • lilah píše:

      ja z neho necítim smútok, … ja tam cítim len hlbokú úctu k všetkému živému a aj zdanlivo neživému .. pekne písaný článok ale tak tie fotky sú viac hovoriace za to čo si tým podla mna chcel povedať, .. vidíš? koľko ľudí toľko názorov, ale tak takto, pokojne, pokorne a vrúcne na mna toto celéé pôsobí …

      som rada, že som si ťa znova našla, .. 😀 .. postupne to tu zasa prelúskam všetko 😀

  2. esscho píše:

    Milan miluje a my sa to dufam tiez raz naucime…

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s