21

– je číslo so silnou duchovnou symbolikou. Podľa Biblie je 3 x7 numerický výraz stelesňujúci absolútnu dokonalosť, predstavuje jednotu Trojice, harmóniu stvorenia. Na Slovensku poznáme kartársku hru „Oko“ (v Amerike, v kasínach sa s ňou stretneme pod názvom „Blackjack“), ktorej princípom je získať súčet v kartách 21. Táto hra je odvodená z tarotových kariet. História a význam tarotu siaha až do egyptských mystérií, ich symbolika prešla renesanciou pod vplyvom rôznych tajných zoskupení a rádov (azda najviac publikovaná je súvislosť s rádom slobodomurárov) a v dobe temna boli karty zakázané pod hrozbou exkomunikácie z cirkvi a obvinenia z kacírstva. Švajčiarsky psychoanalytik C. G. Jung nazval prastaré tarotové symboly ľudstva – archetypmi kolektívneho nevedomia. Tarotové karty (celkovo ich je 78) sú usporiadané do tzv. Veľkých Arkán a tvoria  pôvodné vzory alebo popísateľné motívy a pohnútky, ktoré sú skryté za naším vedomím v najhlbších vrstvách našej duše. Veľkú Arkánu tvorí 22 kariet a pretože číselný rad začína 0, najvyššia numerická hodnota je 21. Magická 0 sa vymyká z radu, predstavuje blázna, dnes ju hráči poznajú ako jokera alebo žolíka. 21 patrí Svetu a konečnému naplneniu, dosiahnutiu úspechu a slávy. Reprezentuje jednotu človeka, prírody a vesmíru. Učí nás komplexnému pohľadu na svet so všetkými jeho súvislosťami a zodpovednosťou nás ako jedincov za svoj osud a spoluzodpovednosti za celý svet.

Máme 21 aminokyselín, základných stavebných kameňov biologickej hmoty. 21 rokov pre človeka znamená vek dospelosti a pred 21 rokmi nastal spoločenský zvrat, ktorému sa zvykne vravieť „Nežná revolúcia“.

Revolúcia je silná, dynamická zmena, prienik chaosu, výbuch ničiaci všetko pôvodné. Výbuchu dať prívlastok „nežný“, to sa akosi nezlučuje s významom samotného slova. To nežné boli čosi v našich mysliach, bola to túžba, spoločné prianie splietané v miliónoch mysliach do rieky, ktorá sa nemohla stať prívalom, pretože bola spútaná kamenným korytom. V samotných počiatkoch snáď hrozila, že vyjde zo svojich brehov a zmetie všetko, čo jej príde do cesty, avšak táto hrozba bola až príliš latentná a imanentná, aby sa stala realitou.

Spomínam na slová jedného z hovorcov Občianskeho fóra, ktorý stál na tribúne nad Letnou v Prahe a vravel o svojich pocitoch pri pohľade na to more rozvášneného davu. Tento človek vravel o tom, že mu behali zimomriavky po chrbte, keď si pomyslel, že stačila iba maličká zámienka a vyše miliónový dav, ktorý sa tam vtedy stretával v novembrových mrazoch, by sa zmenil na lavínu drviacu všetko, čo by mu prišlo do cesty.

 

21 

vľavo – Leonid Brežnev na konferencii v Helsinkách, 1975

vpravo – Gdaňsk, 1980

21

Maďarsko, 1990

Keď si človek dnes číta rôzne konšpiračné teórie o tom, ako to celé bolo riadené ŠtB, KGB, MOSADom, CIA a možno ešte aj nejakou indiánskou spravodajskou agentúrou, tak si povie, že tomu sa dá uveriť len pri prelete nad Letenskou pláňou a to z veľkej výšky. Iba mi pri čítaní týchto konšpirácií napadne, celkom ironicky, že vlastne toto by bolo pre súčasný svet naozaj skvelé – totiž to, ak by ktosi, vlastniaci takú centrálnu moc, že by dokázal cielene riadiť všetky tieto ústredné spravodajské skupiny, aby vykonávali jednotlivú, individuálnu vôľu. Potom by sa problémy Blízkeho východu, Iránu, Iraku, Afganistanu, Severnej Kórei, Nigérie, Eritrei, Somálska, Konga, Angoly, Sudánu, Kosova, Guatemaly, Uruguaju… tak tento výpočet by zašiel až príliš ďaleko; vyriešili spoza jedného stola.

21

Budapešť, 1956

Keď sa človek v tom čase ponoril do spomínaného davu, nechal sa ním lomcovať, sledoval jednotlivé tváre horiace nadšením i napriek silným mrazom, nemohlo mu napadnúť nič iné iba, že toto je skutočná a nefalšovaná túžba po čomsi lepšom. Túžba tak silná, že jej duch prevalcoval štruktúry, ktoré sa zdali byť pevné ako Kremeľské bralo, odkiaľ hľadelo vtedajšie politbyro na celkom iný dav. Diktatúra, ktorá na pohľad vyzerala ako stavba pretrvajúca ďalšie roky, spadla ako domček z karát. Tí, čo ju stavali, sa rozutekali ako krysy z potápajúcej sa lode.

Tá túžba žeravila naše srdcia, nechali sme sa unášať vírom pocitov a spoločnosť sa otvorila v omamnom opojení. Nuž a zabudli sme všetci na zadné dvierka. Jednoducho sme sa mali radi. Jeden druhého, dovtedy neznámeho človeka celkom spontánne na ulici pozdravil. Potlačovaná vášeň vytryskla na povrch a ľudia sa skutočne usmievali. Chodili po uliciach s úsmevmi na tvárach. Mladí v električke sa predháňali, aby uvoľnili miesto starším. Na ten mimoriadny prúd pozitívnej energie sa nedá zabudnúť. Bolo to neuveriteľných zopár dní končiaceho novembra, Mali sme radi dokonca aj komunistov, že sa nevzpierali, odhodili zbrane a odovzdali záležitosti štátu nepripraveným a nezrelým pre túto úlohu. Nedalo sa myslieť v tej dobe na jednoduchý a prostý fakt, že zbrane, ktoré sa odmlčali s padnutou železnou oponou neboli tými reálnymi zbraňami. Zbraňou, ktorú nik nezložil a o ktorú sa vo svojej neúprosnej likvidite všetkého duchovného komunistický režim snažil, to boli zasiate dračie semená hlboko v našich srdciach i mysliach.

21

Represia Červenej armády vo Vilnjuse, 1991

Ak sa trochu zamyslíme nad vtedajšími historickými súvislosťami, nad vládnou garnitúrou diktujúcou smer pochodu 15 miliónového stáda, tak musíme prísť k istým uzáverom, veľmi špecifickým pre vtedajšie Československo. Komunistické vedenie, hlavne po vypuknutí Charty 77, si uvedomilo nebezpečnú moc intelektu a robili veľmi veľa, aby skvelých ľudí, ktorí by sa inde uplatnili vo vrcholovom manažmente, prednášali na univerzitách a či priamo riadili ekonomiku, izolovali od čohokoľvek, čo by im prinieslo čo i len minimálny vplyv na tvorbu a riadenie spoločenskej mienky. Išli dokonca až tak ďaleko, že z vlastných radov vylučovali vysokoškolské kádre, reálne a inteligentne mysliacich ľudí. Takto sa do vedenia komunistickej strany dostali totálne neschopní, hlúpi a primitívni „Jakešovia, Biľakovia“ a im podobní imbecili.

Možno, že toto bola tá hľadaná konšpiratívna teória spravodajských skupín zo západu. Vtom čase bol aktuálny vtip o tom ako riaditeľ CIA príde za prezidentom do Bieleho domu na poradu ako postupovať proti komunistickému režimu v Československu. Na otázku amerického prezidenta, čo teda robiť, odpovedá riaditeľ CIA nasledovne: „Pán prezident, nemusíme nič robiť, stačí nám iba čakať. Dostali sme informáciu, že tam pôsobí veľmi reakčná organizácia pod názvom „keiessí“, dostala sa do vrcholových štruktúr a tam všetko postupne rozkladá.“

21

vľavo – Karol Schwarzenberg, vpravo – Michal Kováč

Skutočne, v tom čase vedenie v okolitých komunistických režimoch a najmä v Sovietskom zväze bolo intelektuálne úplne inde ako vedenie KSČ.

Aký veľký je skok od intelektu k duchu? Žeby sa jednalo iba o nepatrný krôčik?

Slovné spojenie „nežná revolúcia“ po 21 rokoch mi evokuje jediný termín – biologický: evolúcia. Takže kde si sa začínala naša evolúcia v tom roku 0 – roku blázna? Poďme sa poradiť s tarotovými kartami.

Veľké Arkány sa začínajú kartou Blázna, ktorá je bez čísla a končia kartou Svet s číslom 21. Blázon je kľúčovou kartou tarotu, je kartou bez miesta. Predstavuje múdrosť i spontánnosť. Dáva človeku veľké ciele a ideály, a preto prehliada kaluže a priepasti, ale keďže je blázon, sprevádza ho na jeho ceste šťastie. Zobrazuje múdrosť, ktorú zväčša majorita v okolí považuje za hlúposť, ale zároveň aj blázna, ktorý je podľa väčšinovej mienky nasledovaniahodný.

A k čomu si naša evolúcia dospela? A čo/koho sme nasledovali?

21

Václav Klaus

21

František Mikloško

21

Petr Pithart

Bolo duchovné jadro spoločnosti skutočne tak naivné, že si myslelo, že sa niečo dokáže zmeniť? Situácia začína pripomínať futuristickú drámu, efektne stvárnenú vo filmovom prepise Votrelca. Veď aký život sme to žili? Vari sa šliapanie po akomkoľvek náznaku duchovnosti v spoločnosti neprejaví? Môže z nečistej myšlienky vzísť čosi čisté? Dračie semená v našich hrudiach pomaly kvitli a púšťali korienky. Dnes žneme ich úrodu. Kam zmizli úsmevy z ulíc? Čo sme dokázali dať materialistickej mienkotvorbe západnej civilizácie? A čo ona dokázala dať nám? Vari len bezpočet supermarketov? Bolo toto skutočne cieľom alebo len prostriedkom?

Komunistická saň miesto uťatia hláv dostala energiu a vyrástli jej nové. Negatívne energie sa našli a spojili sa do jedného prúdu. Zdá sa, že tejto sile nedokážeme vzdorovať ničím. Spomenul som si na slová jedného z najväčších politikov, duchovného vodcu  20. storočia, Mahátmá Gándhiho. Na komentár jedného zo západných novinárov, ktorým kritizoval jeho politiku pasívnej rezistencie, povedal: „Systém oko za oko skončí, až keď bude celý svet slepý.“

Počas tých novembrových dní pred 21 rokmi sme si vraveli, že my sme predsa len čosi viac, že sme lepší, nebudeme používať proti nim rovnaké prostriedky ako oni proti nám. Bola v tom skutočne pravda? A boli sme naozaj lepší? Čo sa odohrávalo v tých mysliach, ktoré sa hotovali chytiť národ za ruku a viesť ho vlastnou cestou evolúcie?

21

Peter Weiss

21

Vladimír Mečiar

V tých zimomravých dňoch odchádzajúceho novembra pred 21 rokmi sa odohrávalo jedno z mnohých pokračovaní drámy, na ktorú dnes mnohí s určitou horkosťou v hrudi spomíname ako na premárnenú príležitosť byť čímsi viac, možno lepším, vari i horším, len nie to, čo tu už bolo – to bezodné klamstvo samých seba, tá bezcieľna strata duchovnosti.

Predstavenie, o ktorom píšem sa odohrávalo na pôde mestského divadla P.O. Hviezdoslava na vtedajšej Leningradskej ulici (dnes Laurínska 19). Na javisku bola celá garnitúra prebúdzajúcich sa, čerstvých a nových politikov združených vo vtedajšej „Verejnosti proti násiliu“ a v hľadisku sme boli my, čo sme sa hotovali priložiť ruku k dielu, tiež čerství, patrične naladení a naivní a mnohí aj rozladení. Kamarát a spolupracovník, čo nemal to „šťastie“ ako ja a nedostal sa do divadla, mi dal do ruky papier s textom duchovného predstaviteľa, nech to tam prečítam.  Pôvodne som mal prichystané čosi iné, ale keď som si ten text prečítal, tak som vedel, že toto je môj text – naša správa.

Hľadisko divadla bolo preplnené tak, ako asi nikdy predtým. Vzduch tam bol vydýchaný, všetci sme boli unavení a prejavy rečníkov s postupom času boli auditóriom menej a menej vnímané. Keď som vstal ja, tak v hľadisku vládol celkom pekný hluk a musel som napínať hlasivky. Avšak po prvých vetách, hluk, ani mávnutím prútika ustal a text rezonoval veľkou halou.

Teraz ho prinášam v plnom znení.

„Čím čistejšími prostriedkami budeme bojovať, tým čistejšie a trvalejšie bude víťazstvo a jeho efekt. Je potrebné odhaľovať skryté myšlienky a lesť. Bez týchto nástrojov komunisti nemôžu ani o krok dopredu. Oni však veľmi dobre vedia, že s nimi áno.

Sledujte len ako ťažko je vám odhaľovať ich lesť. Na jednej strane to, čo hovoria a píšu a naproti tomu skutočnosť, čo práve týmto krokom chcú dosiahnuť alebo zabezpečiť. Musíte sa naučiť postrehnúť ten detail, o ktorý im práve ide v ich prejave. On je takmer dokonale skrytý v ich slovách. A viete prečo je vám ťažké  sa v tom zorientovať? Lebo vy sami ste to takto nikdy nerobili. Nemáte ani úmysel, ani skúsenosť. Pri tom ostaňte, nemajte takýchto zlých úmyslov. Ale skúsenosť získavajte. A urobte všetko pre to, aby nezašpinila ani vás, ani iných.

Lesť a klamstvo. Prázdne sľuby. Ich majetky. Bolo by zlé použiť to isté. To by bolo veľmi zlé. Ak nemáme na viac, víťazstvo nám nepatrí. Nakoniec, neprinieslo by nič nového, nič dobrého. Musíme byť lepší. Bez ľsti, bez klamstiev, bez prázdnych sľubov, bez zlých skutkov.

Nikdy nezabudnite na potenciál, ktorí svojím prínosom do moderných dejín ľudstva komunisti reprezentujú. Je ľudské a správne ich ľutovať. Ale bez irónie a urážania, s úctou k človeku.

Ľutovať ich to je ideologické východisko k tvorbe hodnôt. Ale pozor! Meč je brúsený na obe strany, treba tak konať, tak myslieť, takým byť – aby, až raz príde čas, nebolo potrebné ľutovať nás.

Ak je vo vás myšlienka proti komunistom, zbavte sa jej. Nešpiňte svoju dušu, svoju myseľ. Nie je to potrebné. A je v tom jed. My máme myšlienku na novú, lepšiu stavbu spoločnosti. Teraz tú myšlienku máme my, nie oni. Dovolíme im, aby nám pomohli? Po tom všetkom? Nezabudnite však celkom dokonalá spoločnosť na tejto zemi nie je a zrejme ani nebude, lebo sám človek, ktorý ju tvorí, je nedokonalý.

Je ľudské a správne ich ľutovať. Bez irónie, bez urážania. Ale pozor, je potrebné ich rešpektovať? Rešpektovať klamárov a podvodníkov? Nie! Avšak nerešpektovať nie je totožné so slovom podceňovať. Ani s jeho obsahom. Podceňovať, to nie! So svojím klamstvom majú mnohí z nich (naša úcta patrí tým, ktorí sa vo svojom živote zachovali čestne) obrovské skúsenosti. Práve oni ich majú. Ich skúsenosti s klamstvom sú žiaľ mnohonásobne väčšie ako naše s pravdou.“

21

expozícia Ladislava Bielika, Bratislava 2008

Spomínam si na zaujímavý dokumentárny film, v ktorom išlo o psychologickú štúdiu detí predškolského veku a ich schopnosti klamať. Psychológ voviedol dieťa do miestnosti a posadil ho za stôl. Povedal mu, že za jeho chrbtom sú hračky, ale hrať sa s nimi môže až po chvíli. Dovtedy sa nesmie obrátiť a pozrieť sa na ne. Potom psychológ vyšiel z miestnosti a po niekoľkých minútach sa vrátil. Opýtal sa dieťaťa, či sa nepozrelo na hračky a keď mu potvrdilo, že nie, dovolil mu otočiť sa a hrať sa s hračkami. Samozrejme, že správanie dieťaťa počas neprítomnosti lekára sledovala skrytá kamera. A väčšina detí nevydržala a otočila sa za hračkami. Bol som prekvapený ako tieto deti spontánne zaklamali na otázku, či sa neotočili. Človek sa musí nevyhnutne pýtať, kde sa to v nás rodí tento syndróm klamstva len za účelom vlastného prospechu. Neviem, to by snáď mohol povedať odborník, ale mne sa zdá, že u určitých skupín sa tento syndróm dostal do fenotypu a zakódoval sa do ich genetického reťazca. Ako sa tomu dá pomôcť?

 21

“Na slovíčko pán prezident…”

21

Václav Havel a Vladimír Mečiar

Profesionálny klamár sa nerodí, to je škola života. Spomínané spravodajské služby analyzujú klamstvo a jeho stupne, pretože z toho žijú, totiž rozoznať kedy sa jedná o lož a kedy pravdu. Učia sa to na školách, od toho závisí ich profesionálna existencia. Jedna z týchto poučiek vraví, že človek nedokáže fabulovane klamať. Prispôsobí si klamstvo reálnej pravde, podľa možnosti čo najdôveryhodnejšie a potom sa svojej výpovede drží zubami nechtami. Pri opakovaných výsluchoch vraví neustále to isté, aby sa náhodou nepomýlil a nepovedal viac ako je nevyhnutné.

Sledoval som Československú ponovembrovú a neskôr už len Slovenskú evolúciu na televíznych obrazovkách s nádejou, že budem čosi počuť, že sa dozviem aspoň čriepky mozaiky pravdy. V tých počiatkoch, keď išlo o emócie, sa človek z obrazovky predsa len sem-tam, čosi dozvedel. Neskôr veľa z týchto tvárí z obrazoviek zmizlo a ostali tam už len neustále rovnaké tváre a do omrzenia opakujúce rovnaké fakty. Nepripomína vám to niečo? Aké pocity sa vo vás vytvárajú ak vás ktosi vedome a bez akýchkoľvek rozpakov klame?

Nuž…

 22 tarotových kariet  Veľkej Arkány síce začína nulou – kartou blázna, avšak tú nulu musíme zobrať do úvahy ako začiatok numerického radu. Čiže Veľká Arkána vlastne čaká na svoje vyvrcholenie, na svoje „oko“ alebo 21. Poďme sa pozrieť, čo pre našu evolúciu znamená rok 20, výročie, ktoré oslavujeme v týchto dňoch:

20 hovorí o Súde, ktorý človeka núti prebudiť sa, ohliadať sa na ceste životom späť a zamýšľať sa. Zasahuje do hmotného sveta a zbavuje vás prostredníctvom prehodnotenia svojich činov a doterajších zvykov, ilúzií. Ide tu o naplnenie skutočnej znalosti – sebapoznania.

Na záver ešte myšlienka Móhandás Karamčand Gándhí: „Ty a ja sme jedno. Nemôžem ti ublížiť bez toho, aby som neranil aj seba.“

Ako ilustrácie do článku som použil fotografie od nasledovných autorov:  Erich Lessing, Abbas, Ferdinand Sciana, Jean Gaumy, Ján Kuchta a Milan Turek.

21

Jiří Dienstbier

Reklamy

About Milan Turek

science beyond borders, literature, photography, PhD in biophysics
This entry was posted in 30 sekundové čítanie, Hostória, Kdesi v minulosti, Posolstvo and tagged , , , , . Bookmark the permalink.

Jedna reakcia na 21

  1. jkerut píše:

    Velmi dobre napísané.
    K tej 21-ke ma napadlo, ze sme práve v 21-om storocí, ale podla tých kariet to nevyzerá: “21 patrí Svetu a konečnému naplneniu, dosiahnutiu úspechu a slávy. Reprezentuje jednotu človeka, prírody a vesmíru. Učí nás komplexnému pohľadu na svet so všetkými jeho súvislosťami a zodpovednosťou nás ako jedincov za svoj osud a spoluzodpovednosti za celý svet.”.
    Myslím si ze skör naopak…

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s