Zlatý vrchol pyramídy.

Zlatý vrcholPyramídy sa na pohľad javia ako navrstvené kamenné bloky. Sú monotónne, nefarebné, bezduché, s vrcholom čnejúcim do blankytného neba ako nemá, záhadná výzva minulosti. Pred mnoho tisíc rokmi pohľad na tieto monumenty času rozochvel dušu človeka.

Civilizácie minulosti žili vo vyspelej sfére kolektívneho vedomia, boli energeticky prepojené s vyšším rozumom – Logosom. Na duchovné prepojenie s vedomím Univerza slúžili pyramídy. Ich vrcholový kameň bol obalený vrstvou zlata a vonkajšie steny pokrýval biely kameň, tvorený z väčšej časti kryštalickou formou kremeňa.

Zlato je v duchovnom svete fenoménom takých vlastností ako rýdzosť, ušľachtilosť, čistota, vzácnosť. V materiálnom svete je zlato fenoménom práve posledne menovanej vlastnosti – je vzácne. Stalo sa symbolom bohatstva a poroby tých, čo túžia ho vlastniť. Dá sa s tým čosi robiť? Dokáže sa človek postaviť voči dychtivej túžbe vlastniť, prekonať túto diabolskú afinitu a zhodiť svoje okovy?

Medzi zlato a Zlato bolo dané znamienko rovnosti. Jeho vnímanie ako fenoménu hodnoty duchovného sveta sa vytratilo. Ego získalo absolútnu prevahu. Človek upísal svoju dušu len preto, aby sa dokázal tešiť z efemérnej chvíle voľnosti a slobody, ktorá predchádza skoku do priepasti.

Kdesi v čase symboly čistoty prestali mať svoju hodnotu. Prišlo  ku katastrofe, ktorá vyhladila na zemskom povrchu akúkoľvek stopu po vyspelom živote, prišlo k posuvu zemskej osi a vyliatiu oceánov zo svojich brehov. Prečo a ako sa to stalo, o tom sa môžme len dohadovať. Zostali nám pyramídy a nádej, ktorú prinášali Boží poslovia. Zlato z vrcholov sa rozkradlo, roztavilo a znečistilo prímesami, aby ho bolo na váhe viac, aby zlodejom minulosti prinieslo hmotný blahobyt.

Zlatý vrcholZlato na špici sveta sa objavuje v mnohých legendách a mýtoch. Za všetky spomeniem andskú legendu, podľa ktorej  je Tiahuanaco (archeologická lokalita a najvýznamnejšia historická pamiatka Bolívie, bývalé mesto v Andách, ktoré leží na okraji širokého údolia Altiplana vo výške 3850 m n. m., 20 km od jazera Titicaca a 72 km od La Paz) označované ako miesto, kde veľký Viracocha po obrovskej potope opäť zjavil a stvoril život. Tu bol predkom Inkov zverený zlatý prút, pomocou ktorého založili civilizáciu v Andách.

Symbol zlatého vrcholu pyramídy nezahynul, ale prečkal až do dnešnej doby. Chrámy duchovnosti majú špičky svojich veží pozlátené. Králi, ktorých je dnes už pomenej, ale sú, nosia na svojich hlavách zlaté koruny. Zlato sa premietlo do ženského princípu a láka príslušníčky nežného pohlavia svojou magickou mocou. Zlato je taktiež vrcholom mágie v podobe kameňa mudrcov premieňajúceho kov na čistú substanciu. Alchymista, ktorý na konci strastiplnej cesty plnej odriekania, poznávania pravdy metódou pokusu a omylu, skúškou trpezlivosti a pokory, dosiahne svoj vytúžený cieľ a napojí sa na vyšší rozum, sa pre náš svet stáva mágom, ovládajúcim všetky pozemské sily, čerpajúcim zo studnice večnosti. Dokážeme rozoznať  v tejto symbolike úsilie dnešnej vedy, ktorá činí všetko pre to, aby dosiahla poznanie pravdy a pre človeka priniesla dlhý a spokojný život? Nedá mi to nepoložiť ďalšiu otázku – je takto vnímaný svet naplnením predstavy ľudského šťastia – súčasného zlatého vrcholu pyramídy?

Posledná dynastia Egyptských kráľov – Ptolemaiovci, boli helenistickou vládou, v ktorej sa skĺbilo osvietenie príchodu novej doby s úsilím o poznanie funkčnosti monumentálnych stavieb. Ptolemaios I. Soter koncentroval všetky písomnosti vtedajšieho sveta v Alexandrijskej knižnici . Jeho úsilie mať všetky dostupné záznamy o histórii, stave a povahe sveta, siahalo až tak ďaleko, že vydal nariadenie, podľa ktorého každý cudzinec prichádzajúci do Egypta sa musel podrobiť prehliadke a keď sa mu našla akákoľvek písomnosť, musel ju odovzdať knižnici. Ako náhradu pri odchode z Egypta dostal kópiu svojho papyrusu. Alexandrijská knižnica bola verejná a ktorýkoľvek učenec tej doby prejavil záujem o štúdium jej, znie to až takmer neuveriteľne, viac ako sedemstotisíc zväzkov, mal otvorené dvere.

Ptolemaiskí králi chodili okolo pyramíd, reštaurovali ich biele obloženie, ale chýbali im, samozrejme, zlaté vrcholy. Zhromažďovali zlato, zamestnali alchymistov a mudrcov, aby dosiahli pôvodný stav pyramíd. Zlato, ktoré po dlhej dobe malo opäť slúžiť svojmu duchovnému účelu, sa stalo dôvodom konca novej ríše, ktorá sa pokúšala obnoviť z prachu a popola minulú slávu, podobne ako bájny vták Fénix. Ohromné bohatstvo Ptolemaiovcov lákalo narastajúcu uzurpátorskú moc Ríma a novodobých vládcov sveta a stalo sa koncom sna o prerode človeka. Egypt, chystajúci sa vstať z popola vlastnej histórie, sa stal predmetom nájazdov lúpežných bánd, ktorí plienili a drancovali jeho bohatstvo a vlastne s tým neprestali dodnes.

Zlatý vrchol a biele (kremičité) obloženie úžasných stavieb z navŕšených kamenných blokov malo svoj veľmi presný, špecifický význam. Bolo hviezdnou bránou do vyšších dimenzií Univerza. Bolo miestom, kde sa školili kňazi mystérií Horovho oka, aby obsiahli nekonečný zdroj poznania. Bolo miestom absolútnej duchovnej čistoty, prameňom meditácie, kde sa človek zbavoval svojej telesnej schránky aby dosiahol vyššie dimenzie existencie, kde pochopil, že všetko je symbolom jedinosti Boha a jedinec samotný je akordom jednoty, z ktorej je zložená symfónia pravdy.

Pre naše generácie zlato stratilo svoju imanentnú symboliku. Stratilo sa aj biele obloženie pyramíd. Plienilo sa, stavali sa z neho chrámy a mešity, ale aj meštianske domy. Najväčšia dochovaná časť vonkajšieho obloženia pyramíd sa dá vidieť pri návšteve Hassanovej mešity v Káhire, postavenej v 14. storočí.

Zlatý vrchol

Zlatý vrchol

interiér mešity

Dnes sa na pyramídy pozeráme ako na navrstvené kamenné bloky, monotónne výkričníky púšte, nefarebné, bezduché, s vrcholom čnejúcim do blankytného neba… zostali nám ako mlčiaci svedkovia urbanizácie planéty, prísne si strážiaci svoje tajomstvá.

Poskočme teraz v histórii a čase a poďme sa pozrieť na rodiaci sa fenomén civilizácie, nastupujúcu modernú dobu na severe Amerického kontinentu.

V roku 1861, mesiac po inaugurácii prezidenta Abrahama Lincolna, vypukla vo Fort Sumter v južnej Karolíne Občianska vojna. Všeobecne sa má zato, že vojna vypukla kvôli zrušeniu otroctva. Avšak táto vojna vypukla, aby zlikvidovala nezávislosť štátu rodiaceho sa na pilieroch slobody a všeobecného konsenzu vlády väčšiny. Vypuknutie vojny spútalo tieto vysoko postavené ideály novým symbolom zlata stojacim za tlačou jeho papierových ekvivalentov. Tlač bankoviek sa skoncentrovala v rukách úzkej skupiny vlastníkov, ktorí vláde väčšiny nasadili potupné jarmo. Abraham Lincoln chcel zobrať veci do vlastných rúk – mandátu daného väčšinovým právom. Prezident zahájil emisiu 450 miliónov dolárov v bankovkách. Na zadnej strane mali potlač zeleným tušom, aby ich išlo ľahko rozoznať od obeživa, preto sa im hovorilo „greenbacks“. Lincoln bol posledným americkým prezidentom, ktorý vydal nezadlžené americké bankovky a prehlásil: „Dávame ľuďom tejto zeme najskvelejšie požehnanie akého sa im kedy dostalo, ich vlastné papierové peniaze na úhradu ich vlastných záväzkov.

V roku 1865 Abraham Lincoln vo svojom prejave v kongrese prehlasuje: Mám dvoch veľkých protivníkov: Južanskú armádu pred sebou a finančné inštitúcie za svojím chrbtom. Nebezpečnejší z obidvoch je ten druhý.

14. apríla, štyridsaťjeden dní po jeho druhej inaugurácii a iba päť dní po tom, čo generál Lee podpísal bezpodmienečnú kapituláciu generálovi Grantovi u Appomattoxu, je Abraham Lincoln postrelený vo Fordovom divadle. Na následky zranenia zomiera len necelé dva mesiace pred koncom vojny.

Lincolnova smrť spustila proces založenia centrálnej banky a pripútania americkej meny ku zlatu. Má sa za to, že pozícia amerického prezidenta je pozíciou najvplyvnejšieho muža planéty. Už menej sa vie o tom, že je pozíciou muža s politicky najsilnejšie zaviazanými putami. Kto z týchto „najvplyvnejších“ mužov tento fakt nepochopí, ten má o osobné problémy postarané. O tejto skutočnosti nás história krajiny žijúcej pod symbolom Sochy slobody, nespočetnekrát presvedčila.  Zrušilo sa otroctvo rinčiace reťazami, ale zaviedlo sa otroctvo šuštiace bankovkami. Ktoré je ťažšie, to už je na uvážení čitateľa. Jedno je však isté. To druhé otroctvo je tichšie a menej pozorovateľné.

Znásilnený zlatý vrchol pyramídy je v rukách korporácií, úzkej skupiny vlastníkov bezohľadne vŕtajúcich do Matky zeme v snahe z nej vydolovať aj to najposlednejšie zrnko zlata. Zavítajme opäť (a nie bezdôvodne) na Juhoamerický kontinent, do Peru – krajiny vyspelej civilizácie Inkov, uctievajúcich si symbol zlata práve pre jeho čistotu.

Toto je najmasívnejšia ťažba zlata v súčasnosti. Nachádza sa vysoko v Peruánskych Andách – baňa Yanacocha.

Zlatý vrchol

Zlatý vrchol

Ide o ničím nekontrolovateľné, masívne ničenie životného prostredia. Cena zlata na svetových burzách neustále stúpa a tak sa oplatí ťažiť hlbšie a hlbšie. Denne sa ozývajú masívne detonácie a jedovatý kyanid používaný na lúhovanie zlata preniká do podzemných vôd, kontaminuje neďaleké horské jazero. Na tvári Zeme sa otvára jazva – ako ďalšia rana z nekončiacej a umárajúcej túžby ľudského ega vlastniť stále viac a viac.

Domorodí obyvatelia v potupnej bezmocnosti hľadia na krajinu svojich predkov, ku ktorej ich praotcovia pristupovali ako ku svätej, nepoškvrnenej zemi. Jej bohatstvo sa stalo majetkom úzkej skupiny vlastníkov nadnárodných finančných korporácií, ktorá požiera deti Zeme ako ničím neriadený obludný moloch. Najbližšie mesto – Cajamarca, zamestnávajúce väčšinu banských robotníkov za najnižšiu mzdu v krajine, sa stáva mestom žobrákov. Nové technológie ťažby nechávajú robotníkov na ulici, to, čo ich doposiaľ živilo – pôda, sa pre kontamináciu jedmi stáva zdrojom ťažkých a nevyliečiteľných chorôb. Skorumpovaní vládni úradníci len podpisujú nariadenia, ku ktorým dospeli výkonné rady anonymných väčšinových vlastníkov akciových spoločnosti v Európe a USA.

Zdá sa, že človeku ostanú iba oči pre plač, že s danou situáciou sa nič nedá robiť.

Avšak opak je pravdou. Súčasný človek má v rukách obrovskú moc. S každou odmietnutou pôžičkou, hypotékou, s každým potlačením túžby vlastného ega kupovať si bezcenné produkty nezmyselného konzumu, sa stáva silnejším a silnejším. Finančné korporácie vlastnia masovokomunikačné prostriedky, televízne spoločnosti, na svete neexistuje takzvaná slobodná, nezávislá žurnalistika, zo všetkých strán sa na nás ozýva slovo KRÍZA a jedinou spásou, podľa tejto kampane, je opätovné rozhýbanie nezmyselného a obludného kolotoča konzumu za cenu zvýšenia spotreby – za cenu devastácie individuálnej práce- vyhodenia zarobených peňazí za produkty bez hodnoty, väčšinou končiace na smetiskách.

Boh nám vo svojej láskavosti poskytuje znamenia, východiská, zmeny smeru cesty. Príbeh človeka , ktorý reflektuje na Jeho znamenia v púti za svojím osobným príbehom nádherne a plasticky stvárnil brazílsky spisovateľ Paolo Coelho . Máme v rukách moc vždy s tým čosi urobiť, i keď sa zdá, že sme na kolenách a neexistuje sila, ktorá by nás postavila. Je to prosté. Stačí prestať v honbe, v ktorej z nás vyrobili veveričku v mlynčeku, bežiacu ani o život a pritom stojacu na mieste. Zastavme sa v kontemplatívnej chvíľke a objavme zlatý vrchol pyramídy ukrytý pohľadu len preto, lebo ho nosíme vo svojom vnútri.

Zlatý vrchol

Zlatý vrchol

Kvôli týmto symbolom nemusíme cestovať do Ameriky, stačí sa pozerať okolo seba aj u nás, v malej krajine učupenej pod Tatrami.

Zlatý vrchol

Reklamy

About Milan Turek

science beyond borders, literature, photography, PhD in biophysics
This entry was posted in Duchovné konvergencie, Matka príroda and tagged , , , , , . Bookmark the permalink.

3 reakcie na Zlatý vrchol pyramídy.

  1. jkerut píše:

    chcel by som k tejto vete “Civilizácie minulosti žili vo vyspelej sfére kolektívneho vedomia, boli energeticky prepojené s vyšším rozumom – Logosom.” pripojit malú poznámku, teda vlastne krátky citát z Nového Zákona (z Jána 1,1): “Na pociatku bolo slovo (logos), to slovo bolo u Boha, a to slovo bolo Boh.”

    • Milan Turek píše:

      Cirkevní spisovatelia zo sklonku 2. a z 3. storočia sa zaoberajú výkladom významu pojmu Logos, napr. Justinus zo Samarie, Theofilos z Antiochie, Tertullianus, Hippolytos, Origenes. a ponúkali toto vysvetlenie: „Božský Logos je najvyšší rozum, ktorý je z časti považovaný za obyčajnú neosobnú vlastnosť obsiahnutú v božskej bytosti (logos endiathetos), ale z časti a predovšetkým, sa javí ako vystupujúci z lona Božstva a to prostredníctvom božskej reči a v tom istom okamihu existujúci a osobne rozdielny od Boha (logos porphorikos). Je najdokonalejším zjavením Boha – súhrnom všetkých božských síl a prejavov, sprostredkovateľom medzi Bohom a svetom, Otcovým obrazom, Synom Božím, druhým Bohom, archanjelom, Múdrosťou.
      Áno, Jánove evanjelium začína vetou: „Na počiatku bolo Slovo… treba vnímať (dosť pozorne), že to slovo bolo u Boha, čiže, správne je to Logos, … a to slovo bolo Boh, čiže v slovenčine to neznamená napísané tri hlásky – BOH, ale, ak bolo U Boha, tak sa jedná o najvyšší rozum.

  2. Spätné upozornenie: Tajomný Magus. | Connections of our life

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s