Snehová vločka.

Takže v týchto horúcich chvíľach niečo na ochladenie a pohladenie. Krása a dokonalosť symetrie akú dokáže iba príroda, vie pohladiť dušu a dvihnúť ducha kamsi nad oblaky, kde sa to všetko rodí. Tvar snehovej vločky veľmi závisí od teploty a tlaku, to znamená ako rýchlo a do akej výšky sa dostanú zohriate masy vzduchu, ťažké a bohaté na vodné pary a zároveň koľko nečistôt, minerálnych látok z ovzdušia budú na seba viazať. A keď sa roztrhne perina a nám tento zázrak začne padať na hlavy a spôsobí neskonalú radosť u našich detských potomkov, vedzte, že formu snehovej vločky vôbec nie je jednoduché trvalo zachytiť pomocou fotografie.

Prvá fotografia snehovej vločky vznikla v roku 1885 a urobil ju farmár vo Vermonte, ktorý bol samoukom a chcel sa dozvedieť o tomto zmrznutom čude čosi viac. V tom čase existovali iba fotoaparáty s vyťahovacím mechom a farmár ho pripevnil na mikroskop.

Kvalitu horeuvedej fotografie (vyhotovená Patriciou Rasmusen) ohodnotili fyzici ako doposiaľ technicky najlepšie urobený snímok.

Svetlo prechádzajúce cez vločku sa láme na mnohovrstevnej kryštalizácii. Rôzne vlnové dĺžky svetla sa lámu viac-menej rovnomerne dávajúc vločke jej bielu farbu.

Jedna zo základných foriem snehovej vločky. Má tvar hviezdy aj s hviezdnymi výbežkami – dendritmi, pripomínajúce rozvetvený strom.

Ploché, tenké tvary dané touto snehovou vločkou sú klasifikované vedcami ako sektorové platničky.

Zaujímavé tvary snehových vločiek potrebujú studené počasie, teda teploty pod mínus 15o Celzia. Príroda si na ich tvaroch a formách skutočne potrápila fantáziu.

Malá vrecková lupa celkom stačí na to, aby ste uvideli túto krásu. Avšak pri pozorovaní zadržte dych, inak z mozaikovej symetrie sa v okamihu stane kvapka rosy.

Možno neviete, že šesťramenný tvar snehovej vločky po prvý krát popísal a publikoval astronóm Johannes Kepler v roku 1611. Možno sa inšpiroval pri pohľade vlastným ďalekohľadom na hviezdne nebo a zistil, že to chladivé, padajúce z neba sú hviezdičky. Vravel im snehové kryštáliky a dnes ich voláme vločky. Táto fotografia z roku 2003, z knihy – Snehová vločka: tajomná nádhera zimy, nie je až tak starodávna.

Expert na snehové vločky, Kenneth Libbrecht, tvrdí, že vďaka nízkym teplotám a vysokému počtu zrážok sú jeho obľúbenými oblasťami na pozorovanie vločiek Veľké americké planiny alebo Kanadské prérie. Že by to bol typ pre nás na dovolenku? Jeden neodškriepiteľný fakt sa stáva, hlavne pre naše deti, pomerne smutnou skutočnosťou. Tento zázrak šesťramennej symetrie prírody, padajúci z neba, je v našich končinách stále zriedkavejším javom.

Reklamy

About Milan Turek

science beyond borders, literature, photography, PhD in biophysics
This entry was posted in zaujímavosti and tagged , , . Bookmark the permalink.

5 Responses to Snehová vločka.

  1. Milan Valda píše:

    Matematická prevdepodobnosť vraví, že aj v pekle sa sem tam dá stretnúť snehová vločka. Vyjdem do ulíc a budem sledovať.

  2. Spätné upozornenie: 2010 in review | Connections of our life

  3. Bibs píše:

    V takej malej čiastočke sa nachádza toľká krása 🙂

  4. Charlotte Vick píše:

    Jedná sa o krásne a veľmi informatívny príspevok. Dúfam, že vám to nevadí, ale ja zaslali na stránke misie modrej Facebook. Misia Modrá je sieť organizácií a ľudí pracujúcich pre uloženie oceánu – modré srdce planéty. Pre viac informácií navštívte http://www.sylviaearlealliance.org.

    Ďakujeme vám za zdieľanie vo svojom blogu.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s