Le Tour de France – vrchol vrcholov.

Le TourCyklistický maratón prezývaný „Le Tour“ sa začína pravidelne na začiatku prázdnin a obdobie voľného času je určite jeden z faktorov spôsobujúcich mimoriadnu sledovanosť tohto podujatia. Priznám sa, že patrím do okruhu fanúšikov tejto športovej šou, avšak z dôvodu unikátnych záberov na nádhernú krajinu Francúzska z vtáčej perspektívy. Užívam si tieto profesionálne šoty, ktoré by inak človek nemal možnosť zažiť a popritom sledujem samotný pretek, veď ako inak. (Na českej verzii Eurošportu je so svojským komentárom Baka – Roberta Bakalářa.) Tento rok, nám nešportovcom, počasie praje a Francúzsko akoby to vedelo, sa vytiahlo do plnej krásy. Krásna krajina je jedna vec, to čo sa deje pod blankytnou oblohou na jej horských cestách, vec druhá.

Le TourCyklistický šport má svoje majstrovstvá sveta, ale „Le Tour“ sa považuje za čosi viac. Na tri týždne sa dá dohromady svetová elita, ktorá v jazde na galuskách predstavuje to najlepšie z najlepšieho. 19 etáp nesmierne tvrdého drilu, jazdy v horúčavách, búrkach, nezriedka na horských prechodoch vo výške viac ako 2500 metrov nad morom aj v snehu, to chce skutočne nadľudský výkon. Človek sa musí pýtať z čoho sú títo hrdinovia úzkej stopy skonštruovaní, že na konci závodu merajúceho medzi 3500 až 4000 kilometrami sú vôbec nažive. Čo spraví z ľudského tela výkonný robot bez senzitívnosti k rôznym typom bolesti?

Odpoveď netreba dlho hľadať. Vyzerá to, že tohtoročná „Le Tour“ je bez dopingových afér. Ako všade inde aj vo vrcholovom športe je dominantnou súčasťou diania jeho zákulisná politika. Takže usporiadatelia, sponzorské organizácie a zástupcovia regionálnej politiky, teda starostovia miest a obcí, cez ktoré pôjde závod, sa v tichosti stretnú s akreditovanými novinármi a za rôzne ústupky z jednej aj druhej strany sa dohodnú o čom sa bude písať. Predsa je životne dôležité zachovať pozitívny výzor športu na čele s „Le Tour“. Možnože ten prívlastok „životne“ sa týka viac príjmov funkcionárov a sponzorských organizácií ako samotného života. Kto tomu nerozumie, ten nerozumie športu a nevydá sa mu akreditačný preukaz, respektíve za tie roky sa vycizelovala spravodajská partia, ktorá predsa vie o čo kráča a tak ani nie je potrebné zo strany organizátorov siahnuť do zložky nepopulárnych opatrení.

Le TourPoďme sa pozrieť dopingu viac „pod kožu“. Lekári v športe (ale aj vo všeobecnosti) by sa dali rozdeliť do dvoch kategórií. Tí, čo chcú skutočne pomôcť a spolok tých, čo vo svojom remesle počujú len šušťanie bankoviek a tejto hudbe vo vlastných ušiach sú ochotní podriadiť aj Hippokratovu prísahu. Koľko je v skutočnosti majstrov  svätého remesla, ochotných zneužiť výsledky vedy pre svoj osobný prospech, ako kontrapunkt k tomu, čomu prisahali? Športový lekár veľmi dobre pozná biochémiu organizmu a rovnako dobre pozná metódy antidopingových testov. Od tejto vedomosti je len veľmi malý krôčik ku zneužitiu rôznych techník, takzvaných podporných látok. Doping v športe je starou záležitosťou kráčajúcou ruka v ruke s ambíciou človeka pre trochu slávy obetovať vlastné zdravie – teda všetko. Práve cyklistika je oblasťou, kde sa rozbehla a zaužívala dnes hodne pertraktovaná metóda podporných látok typu EPO. O čo ide?

EPO je skratka erytropoézy, tvorby červených krviniek v ľudskom tele. Červená krvinka, erytrocyt, je veľmi špecifická bunka ľudského tela, pretože nemá jadro. To znamená, že erytrocyty sa nevedia množiť delením, ale organizmus si ich tvorbu aktivuje iným, prevažne hormonálnym spôsobom.

erytrocytyErytrocyty rastú v červenej kostnej dreni a hlavne u detí sa tento druh tvorby podieľa na väčšine vytvorených červených krviniek. Ako je všeobecne známe červené krvinky distribuujú atmosférický kyslík z pľúcnych alveol ku každej bunke ľudského organizmu, čím zabezpečia výkon bunky ako aj celého tela. A o výkon v športe primárne ide. Druhý spôsob tvorenia erytrocytov v organizme je založený na hormonálnom mechanizme, mohli by sme povedať, že je to tvorba recykláciou starých a už odumretých buniek. Erytrocyt žije v priemere 120 dní, potom sa rozkladá na hemoglobín a bilirubín a uvoľňuje železo, ktoré zabezpečovalo väzbu na molekulárny kyslík a funkčné prepojenie týchto proteínov. Tu nastupuje erytropoéza. Podieľa sa nej hlavne pečeň. je stimulovaná renálnou väzbou (ľadvinami) a generuje ju hormón glykoproteínovej povahy, nazývaný erytropoetin.

Ako tieto vedomosti dokáže zneužiť lekár majúci doping v malíčku?

Organizmus produkuje erytropoetin v stave hypoxie (zníženého tlaku) a zvýšenej telesnej námahy, to znamená, že ak sa nachádzame vo vyššej nadmorskej výške alebo fyzicky pracujeme a či inak zaťažujeme telo, začínajú sa nám vo zvýšenej miere tvoriť červené krvinky. Čo je vcelku logické, pretože „pracujúce“ bunky potrebujú viac papkať. Ak je záťaž stále vyššia a vyššia, pričom je neustále potrebné produkovať viac a viac červených krviniek, spustí mozog obranné mechanizmy. Vo svaloch sa tvorí kyselina mliečna a telesné, obranné procesy produkujú rôzne formy laktátov, čo človek bežne pociťuje ako únavu a bolesť. Pre športovca je únava a bolesť faktor, ktorý ho vzďaľuje od vidiny slávy a obdivu na stupňoch víťazov a stým spojenej pridanej hodnoty prostredníctvom šeku na okrúhlu sumičku.

Le TourTrasa „Le Tour“ je známa dva roky dopredu, robia sa kontrakty s hotelmi, kde budú jazdci ubytovaní a nielen jazdci, pretože okolo deviatich športovcov – ťahúňov, sa točí v tíme desaťkrát viac ľudí. Jedná sa o rôznych podporných, technických, zdravotných, spravodajských a ešte neviem akých ľudí, ktorí sa v tomto kolotoči vezú a ktorí si chcú utrhnúť svoj podiel na výslní slávy a tichom tieni sponzorských darov. Takže kvapačky sa organizujú v dobre zašitých a dávno dopredu rezervovaných miestnostiach, v hoteloch, kde športovci strávia iba jednu noc. Prečo tak komplikovane? Antidopingoví komisári majú právo kedykoľvek, aj o polnoci vtrhnúť na izbu a kontrolovať, či sa súťažiaci športovec venuje bohumilému spánku. Zatrasú uboleným a práve sa uloženým do spánku chudákom, s otázkou: „Spíš?“. Takže chudák, ešte aj v posteli tlačiaci do pedálov, otvorí oči. A potom: „No, ak nespíš, tak nám ukáž svoje osobné veci. A ešte to presnoríme aj pod posteľami, takže vstávaj! Chlapče, koho to zaujíma, že zajtra máš spraviť dvesto kilometrov a prekonať dva horské prechody.“

Kam sa tento šport vlastne dostal? A vôbec, jedná sa ešte o šport?

Metódu EPO doviedli do, antidopingovými metódami nedetekovateľnej, dokonalej podoby upíri v bielych plášťoch odoberajúci športovcom množstvá krvi, ktoré im vrátia do tela obohatené sofistikovanými hormonálnymi mechanizmami schopnými spustiť produkciu EPO v naplánovanom čase. Mixujú organickú polievku zo syntetických hormónov a vždy budú o krok pred neustále sa zdokonaľujúcimi a stále drahšími kontrolnými mechanizmami. Zo športovcov robia stroje zbavené prirodzenej bolesti, ktoré im zabezpečujú trvalý a vysoký zdroj príjmov. Čo sa stane s týmito „robotmi“, keď už doslúžia a opotrebujú sa? Kto by to dnes chcel vedieť a koho to vlastne zaujíma? Veď forma súčasného sveta je miesená hlinou s podobou zaručeného úspechu. Že je syntetická? Vari to niekoho v cirkuse produkujúcom stále viac a viac peňazí má trápiť?

Le Tour

Bol som zvedavý na tohtoročnú „Le Tour“ hlavne preto, že sa do sveta cyklistiky opätovne zapojil výnimočný fenomén, Američan Lance Armstrong. Lance je sedemnásobným víťazom tohto grandiózneho športového podujatia, čo je samo  o sebe mimoriadny a zrejme neopakovateľný rekord. Vráťme sa z tohtoročnej „Le Tour“ o niekoľko rokov späť, keď Lance láskavo nenastúpil do pretekov (alebo len sa potreboval zbaviť všetkých stopovacích psov prahnúcich po pozitívnom antidopingovom teste) a nechal slávu (a peniaze)po 19. Etape „Le Tour“ na Parížskej Chance Elysee inému ako sebe.

V roku 2006 sa mohol najvyššej cyklistickej prestíži tešiť Lancov dlhoročný parťák a kamarát, ktorý ho neúnavne ťahal na všetky Alpské a Pyrenejské dvojtisícové kopce kadiaľ prechádzala „Le Tour“, Floyd Landis. Landis šliapal ako stroj, keď prišla 16. Etapa a s ňou obrovský výpadok výkonnosti. Avšak na druhý deň prišiel vynovený terminátor a v horskej etape mu nik nestačil. Landisovi, po hviezdnom výlete medzi supermanov, bola potvrdená aj druhá vzorka moču s nálezom vyššej hladiny TST (testosterón patrí medzi anabolické steroidy a píšem o ňom v článku „Ženský princíp…“ ). Musel cenu víťaza prestížnej „Le Tour“ (ako aj peniaze) vrátiť. Le TourAvšak športovec to nechcel nechať len tak.  Súdil sa, súdil o svoju nevinu až presúdil aj tie peniaze, ktoré doposiaľ vyhral, spôsobil rozkol a neskôr katastrofu vo vlastnej rodine, až to vyzeralo, že Landis prišiel aj o zdravý rozum. Počas početných procesov, ktoré viedol proti rozhodnutiu UCI (International Cycling Union), namáčal do dopingovej aféry kde koho a nevynechal ani svojho kamaráta, ktorého dlhé roky podporoval, Lanca Armstronga. Treba podotknúť, že Lancovi antidopingová komisia nikdy nič nezistila.

Celá aféra sa ťahala až do tohtoročnej „Le Tour“, vlastne nikdy neskončila Landisovým priznaním. Človek si povie, že buď naozaj prišiel Floyd o rozum a je darebák, ktorý chce so sebou stiahnuť aj nevinných, alebo je na tom čosi zvláštne. „Ako to, že to Lancovi prešlo a mne nie?!“ Tak, toto Floyd nedokázal pochopiť – jednoduchú skutočnosť, že hrkajúcim s miliónmi dokáže všeličo prejsť.

Bez EPA sa vysokohorské prechody zdolávajú na bicykli veľmi bolestivo a určite nie na prvej pozícii niekoľko kilometrov pred balíkom pelotónu. Bol som zvedavý ako to Lancovi pôjde. Po poslednej etape vidím, že nejde. Sedemnásobný víťaz sa trápi, tvár má stiahnutú bolesťou a svet sa jeho ôsmeho, historického úspechu, nedočká. Možno už je pre tento pretek naozaj starý (ako to sám vyhlasuje) a mohol by sa radšej dať do politiky, keď už má na to vek a skúsenosti. Alebo, možno, vzhľadom na medializáciu, o ktorú sa postaral bývalý kamarát, len nemá odvahu použiť overený recept.

Upíri v bielych plášťoch vymýšľajú nové a sofistikovanejšie metódy ako obísť antidopingových komisárov. Zabezpečené kontá vo Švajčiarskych bankách pekne rastú a invalidi predčasne odchádzajúci do dôchodku, zomierajúci na hypertrofickú, dilatačnú kardiomyopatiu alebo iné, ešte strašnejšie diagnózy vrcholového športu, svet postavený na piedestáli úspechu nezaujímajú.

Je to novodobá, legalizovaná droga. Ňou je máčaný asfalt každého vysokohorského prechodu trasy „Le Tour“. Na konci trasy sa lesknú zlaté tehličky. V odhalených a spotených výstrihoch vrcholových cyklistov sa často hompáľa retiazka s krížikom. Rozmýšľam prečo asi?

Le Tour

Portál použitých obrázkov v texte.

Reklamy

About Milan Turek

science beyond borders, literature, photography, PhD in biophysics
This entry was posted in aktuálne správy, šport and tagged , , , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s