Nikdy nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky.

Nikdy nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky.

“Ever-newer waters flow on those who step into the same rivers.“

Panta rhei – všetko je plynúce, to je škola prvej filozofie, ktorej predstaviteľom bol Hérakleitos z Efezu (cca 540 pred n. l. – 480 pred n. l.) Tieto slová vysvetľoval Platón, ktorý vravel, že všetko sa mení, nič nezostáva rovnaké. Platón miesto toku použil zmenu .

pre článok "Nikdy nevstúpiš..."

Stál som na hradnom vrchu, hľadel som dolu na Dunaj, ktorý je teraz mohutný, plný mútnej a nepokojnej vody, a napadli mi slová gréckeho filozofa. Žijeme čas a čas je náš život. Sme súčasťou jeho toku a tento fakt vnáša do našich myslí nepokoj nevratnej zmeny. To, čo prežívame v tejto chvíli, v tento okamih, je jedinečné a nikdy sa nevráti späť.

Narodil som sa v Bratislave žijem v tomto meste už viac ako päťdesiat rokov. Žijem v jeho toku času, žijem jeho metamorfózou. Som jeho súčasťou, tak ako je mesto súčasťou mňa. Každý z nás sme kdesi nechali stopu. Stopa je večná. To, čo podlieha zmene v toku času sú myšlienky. Vytvárajú vír na hladine mútnej rieky. Stopy sú prameňmi zlievajúcimi sa v mocný prúd. Unáša nás a nedá nám vydýchnuť. Neustále cítime jeho tlak a podvedome sa tomu bránime. Avšak tok, túto nesmiernu rieku, Dunaj, nie je možné žiadnou ľudskou silou zastaviť. Jednoduchšie je podriadiť sa jeho pravde, prijať zmenu ako pozitívny proces prestupujúci našimi dušami.

Dunaj teraz si mútny. Omývaš mnohé európske národy v snahe čistiť a očistiť. Odnášaš bahno, ale ľudia popri tvojom toku prinášajú nové a nové nánosy. Ibaže Ty vo svojej práci neustaneš. Stopa, ktorú zanechá jeden ľudský život sa rovná malému okruhliaku, kotúľajúcemu sa po tvojom dne. Tvoja očista je neutíchajúca,  večná,  ako je večné tvoje posolstvo. Vraví, že netreba brojiť, stačí sa tvojmu toku podriadiť.

Dunaj si našou veľkosťou i inšpiráciou zároveň. Dokázal si zastaviť nezastaviteľný príval ozbrojených légií. Do tvojich brehov sú vpité naše korene. Z tvojich vôd sa ťažilo zlato a z tvojich vôd pili naši králi.

Tvoj tok neprestane a je tokom nášho času, prúdom našich myšlienok. I keď sa tieto prúdy rozbúria, rozdelia, napokon splynú v pokojných zátočinách.

Tu sú dve myšlienkové koncepcie nášho kráľa:

pre článok "nikdy nevstúpiš..."

pre článok "Nikdy nevstúpiš..."

Stoja medzi nimi veky alebo sú myšlienkovým zjednotením, po ktorom prahne idea jednotného Európskeho národa?

Dovolil som si ponúknuť ešte jednu obrazovú paralelu myšlienky neprestávajúceho toku a zmeny. Jeden pohľad, jedna ulica – medzi týmito dvomi zábermi leží štyridsať rokov.

 pre článok "Nikdy nevstúpiš"

pre článok "Nikdy nevstúpiš..."

Avšak čo znamená štyridsať rokov v živote mohutného toku?

Reklamy

About Milan Turek

science beyond borders, literature, photography, PhD in biophysics
This entry was posted in Duchovné konvergencie, Posolstvo and tagged , , , , . Bookmark the permalink.

2 Responses to Nikdy nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky.

  1. isia píše:

    Ďakujem za článok i zaujímavé fotky p.Turek. Zastavila som sa pri vašich slovách na dlhšiu dobu a zapojila predstavivosť.

    Dokázať si tak naplno vychutnať každý okamih nášho života. Lebo každá chvíľa je taká neopakovateľná, jedinečná a krásna. Niekedy smútime nad tým, čo bolo, chceme vrátiť čas späť a pritom si neuvedomujeme, že krása je “teraz” a už sa nikdy nevráti, aby sme si mohli užiť to nové čo prichádza. Pri umáraní sa nad minulosťou, pri túžbe po budúcnosti brzdíme prítomnosť. Prítomnosť je zúročenie minulosti, budúcnosť bude odrazom dneška, tejto chvíle. Lebo len v prítomnosti dokážeme obrátiť list a zmeniť to čo bolo, aby to, čo nastane bolo krajšie. Áno, všetko plynie, každá chvíľa je neopakovateľná a prináša nám nové možnosti, nové radosti a nádeje… 🙂

    Keď som prečítala vaše slová – “Dunaj teraz si mútny. Omývaš mnohé európske národy v snahe čistiť a očistiť. Odnášaš bahno, ale ľudia popri tvojom toku prinášajú nové a nové nánosy. Ibaže Ty vo svojej práci neustaneš. Stopa, ktorú zanechá jeden ľudský život sa rovná malému okruhliaku, kotúľajúcemu sa po tvojom dne. Tvoja očista je neutíchajúca, večná, ako je večné tvoje posolstvo. Vraví, že netreba brojiť, stačí sa tvojmu toku podriadiť.”, pristihla som sa, ako zasnene pozerám na oblohu. Opis veľkolepej rieky sa mi spojil v myšlienkach s predstavou Božej lásky. Lebo Jeho očista/láska je rovnako neutíchajúca a večná a ak sa spojíme s Jeho milosťou a múdrosťou, náš tok bude pokojný a naše duše čisté. Na prírode sa môžeme učiť Božiemu menu… a splývať s ňou v Božej dokonalosti. 🙂

    • Milan Turek píše:

      Isia, váš komentár je ako vždy krásny a pre mňa osobne veľmi inšpirujúci. Naším poslaním na tejto zemi je spoznávať Boha. Kto má otvorené oči, tomu prichádza Jeho krása vo všetkých možných podobách. Jeho ruka je láskavá a neustále nás dvíha, je ako tok veľkej rieky a tomuto poznaniu sa treba pokloniť.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s