Blízke stretnutie štvrtého druhu

Blízke stretnutie štvrtého druhu

(Close encounter of the fourth kind – CE4K)

pre článok BS4DBlízke stretnutie štvrtého druhu je v istých kruhoch veľmi dôverný pojem. Všetci, ktorí sa zaujímajú o literatúru súhrnne zaradenú do kategórie sci-fi, ja jej vravím vedecká fikcia (i keď mnohokrát so samotnou vedou nemá nič spoločné), pravdepodobne poznajú film Stevena Spielberga „Blízke stretnutia tretieho druhu“.  (Sprievodná ilustrácia je z tohto filmu.)

Blízke stretnutia nám vravia o kontaktoch s bytosťami, ktoré nemajú pôvod na našej Zemi.

Vo všeobecnosti číselné poradie jednotlivých druhov stretnutí vlastne znamená ako blízko sa k nám tieto bytosti dostanú. Od prvého, pri ktorom sa s nimi ešte nestretneme, len zblízka vidíme neidentifikovateľný objekt (UFO), druhého, tretieho, po stretnutie štvrtého druhu, ktoré znamená, že sa nám dostali až príliš na telo. Jedná sa o sexuálny kontakt s mimozemskou bytosťou.

Prvý krát, keď som sa zaoberal s týmto pojmom, sa stalo čosi zvláštne. Bol som za počítačom, vo vlastnej firme a cítil som až bolestivý tlak psychickej energie. Neostávalo mi nič iné ako vyvesiť telefóny, zamknúť dvere a prichádzajúcu energiu transformovať cez klávesnicu do zrozumiteľnej, textovej formy. A keď som napísal „nič iné“, tak som to vôbec nemyslel ako bonmot. Tento stav ma držal celý týždeň. Vtedy to bolo pre mňa niečo nové, fascinujúce svojou energetickou náročnosťou, bolo to vyčerpávajúce ale zároveň krásne. Neskôr sa ten pocit naplnenia energiou opakoval u mnohých projektoch, s väčšou alebo menšou intenzitou.

Za ten týždeň bol román Blízke stretnutie štvrtého druhu (BS4D) hotový vo svojej hrubej forme. (Vyladiť ho do senzitívnej, jemnej a akceptovateľnej podoby sa mi nepodarilo dodnes.) V tej dobe, a je tomu už pekných pár rokov, som dielo vytlačil a s počítačovým manuskriptom som sa išiel pochváliť známemu, filmovému režisérovi. Hovoriť s kreatívnym tvorcom je výhoda, pretože dokáže prehliadnuť technické nedostatky diela. Povedal, že na celovečerný film je to až príliš široký záber a navrhol, nech román rozpíšem do seriálových dielov. Bol som hnaný motorom blízkeho tvorivého záujmu a vznikol tridsaťdvadielny seriál s rovnomenným názvom podľa románovej predlohy – Blízke stretnutie štvrtého druhu.

V dobe, keď som to písal, som tým bol sýtený ako minerálna voda oxidom uhoľnatým. Bol som toho plný a nedokázal som rozprávať o ničom inom. Jeden známy, po tom, čo ma zhovievavo vypočul, mi povedal, že ma ktosi predbehol, lebo videl knihu s týmto názvom vo výklade kníhkupectva.

Tú knihu som si bol kúpiť a som rád, že ju mám vo svojej knižnici. Avšak jej názov sa mierne odlišuje od môjho diela. Ide o Blízke stretnutia štvrtého druhu, množné číslo tam nie je náhodou, pretože sa jedná o niekoľko sto tisíc týchto stretnutí. Autor tejto knihy, Courtlandt Dixon Barnes Bryan je absolventom Yaleovej univerzity, novinár, ktorý získal v Amerike za svoju prácu niekoľko ocenení.

pre článok BS4D

ilustračné foto Milan Turek

Steven Spielberg vo svojom diele, ktoré plasticky stvárňuje stretnutie tretieho druhu (teda skutočné rande človeka s mimozemskou bytosťou), údajne vychádzal z osobných skúseností, ktorými prešiel ešte v detskom veku. Názov jeho diela je rovnako v množnom čísle akoby obidvaja autori, Spielberg a Bryan, chceli zvýrazniť čo najväčšou početnosťou týchto stretnutí silu samotnej myšlienky,. Pravdepodobne ide o typicky americký fenomén, pretože našincovi by stačilo jedno stretnutie na to, aby ho dokonale vyviedlo z rovnováhy.

Spielberg mal pôvodný názov pre film „Pozorovanie nebies“ a až vďaka komerčnému úspechu jeho „Čeľustí“, po ktorom prebral kreatívnu kontrolu nad štúdiami Columbia, získal práva natočiť, čo chcel. Téma stretnutí s mimozemšťanmi, či už blízkych alebo vzdialených, sa nesie celou kinematografiou Stevena Spielberga a ja patrím k obdivovateľom diela tohto nesmierne talentovaného filmového tvorcu.

Ďalší autor, ktorého mimoriadne literárne dielo stálo na počiatku myšlienky BS4D, bol Sir Arthur Charles Clarke. Arthur C. Clarke sa stal jedným z najvplyvnejších spisovateľov a vizionárov 20. storočia. Isaac Asimov v súvislosti s jeho prácou povedal: „Nikto neučinil vo veci osvieteného predpovedania budúcnosti viac než Arthur C. Clarke“.

Našinec si určite pamätá veľkú slávu s akou bolo prvé panoramatické kino na Slovensku, s projekciou 70 mm filmov, Dukla v budove Ymca, predvedené Bratislavskej verejnosti. Jedným z prvých filmov, ktoré sa objavili na jeho, dnes už nefungujúcom, širokánskom plátne bola Vesmírna odysea, režiséra Stanleyho Kubricka. Autorom predlohy tohto nezabudnuteľného filmu, oceneného Oskarom za vizuálne efekty (a nominovaného za najlepší film), bol Arthur. C. Clarke.

Film bol vypustený do sveta v roku 1968, v roku dramatických udalostí pre celé Československo. Stál 5.4 milióna dolárov, čo je položka, za ktorú sa dnes v Hollywoode točia nanajvýš dokumentárne filmy. Do našich kín prišiel neskôr a my ako stredoškoláci sme neváhali obetovať „hroznú“ sumu 36,- Kčs z vlastného vreckového aj niekoľko krát, lebo sme sa ním nedokázali nabažiť.

Arthur C. Clarke vo svojej vízii načrtol cestu človeka od jeho prapočiatkov k technologicky vyspelej civilizácii, ktorá je už schopná dobývať blízke planéty Slnečnej sústavy. Vraví o tom, že táto cesta bola kýmsi dopredu naprogramovaná. Začalo sa to u jedného z kmeňov praľudí, kde pristál záhadný monolit a učil ich ako používať predmety, ktoré zahodili, pre vlastný prospech. Program bol zakódovaný do vedomia primitívneho človeka ako prvotná inteligencia. Vlastne preorientoval evolučný vývoj toho najvyššieho živočíšneho druhu, z ktorého si vybral asi ten najschopnejší kmeň. Človek technologického veku sa vyvíjal od praveku, prebehol súčasnosť, ktorú v tej dobe prezentoval rok 1968 a ocitol sa v budúcnosti – v roku 2001. V tomto roku už mal človek kolonizovať najbližšiu planétu Zeme, teda Mesiac, kde pri vrtných prácach objavil rovnaký monolit, aký sa zjavil na Zemi pred miliónmi rokov. Vyhrabaný monolit osvietilo vychádzajúce slnko, spustilo v ňom program prenosu informácie k záhadným majiteľom. V tejto informácii sa potvrdil dosiahnutý vývojový stupeň človeka. Kruh naprogramovaného vývoja sa uzavrel.

Rok 2001 máme v súčasnosti úspešne za sebou, takže sa dá polemizovať o akcelerácii vývoja vesmírnych technológií behom 33 rokov tak, ako to navrhol autor predlohy k filmu. V  roku 2010 sa mala vydať spojená americko – ruská misia k Jupiterovmu mesiacu Europa, kam smeroval signál zo záhadného monolitu. Neviem, či to Američania a Rusi spoločnými silami stihnú do konca roku. Europu si zvolil Clarke preto, že je to pomerne záhadná planéta, celá pokrytá vrstvou ľadu až do hrúbky 170 km. Predpokladá sa, že pod ľadom je voda v kvapalnom skupenstve, pretože slapové sily Jupitera vyvolávajú silnú tepelnú odozvu. Na mesiaci Europa je viac vody ako na celej Zemi.

Životopisnú knihu o tomto výnimočnom človeku, ktorému vizionársky prínos vede vyniesol prezývku „kmotor spojových družíc“, napísal Neil McAleer. Pri svojej práci strávil s Arthurom C. Clarkom mnoho času, čo je poznať pri čítaní tejto zaujímavej knihy. Píše, že Clarke sa mu zmienil o svojich súkromných denníkoch ukrytých v plechovej debničke. Tieto práce mali celkom odlišný charakter od bežných záznamov, ktoré mu A.C. Clarke dodal k nahliadnutiu.  Clarke k tomu povedal: „mám asi tridsať zväzkov, počínajúc decembrom 1938 až do súčasnosti.  Odhadujem, že obsahujú približne štyri alebo päť miliónov slov. Maličkosť. Nemienim s nimi robiť vôbec nič. A nik ich nesmie čítať skôr, než päťdesiat rokov po mojej smrti.“ Neil McAleer dostal zlomok z týchto záznamov k nahliadnutiu a potom putovali naspäť do svojej plechovej izolácie.

Clarke písal na písacom stroji, čo je logické, pretože v tej dobe neexitovali osobné počítače. Štyri až päť miliónov slov, podľa zvolenej hustoty riadkovania, bude predstavovať približne šesť až dvanásťtisíc listov kancelárskeho papiera – čo je teda poriadny balík a mimoriadny výkon mimoriadneho človeka. A.C. Clarke zomrel 19. marca 2008, takže dediči jeho pozostalosti otvoria plechovú debničku s týmito záhadnými zväzkami pre nás všetkých najskôr v roku 2058.

pre článok BS4D

ilustračné foto Milan Turek

Nuž, keď som začal so svojou víziou budúcnosti, nechcelo sa mi čakať do roku 2058. Vízia, ktorú načrtol autor diela Vesmírna odysea – 2001, bol tak krištáľovo čistá a jednoduchá, že nás vo svojej dobe opantala všetkých. Premýšľal som, čo je za tým záhadným monolitom, schopným preprogramovať mozog evolúciou čerstvo vyliahnutého človeka? Odkiaľ sa zobral a k čomu vlastne slúži signál, ktorý vyslal svojím majiteľom jasnú správu o dosiahnutom vývoji ľudského druhu?

Hore spomínaný C.D.B. Bryan vo svojej knihe opisuje priebeh vedeckej konferencie, ktorá sa konala od 13. do 17. Júna 1992 v Massachussettskom technologickom inštitúte v Harvarde, známejšom pod skratkou M.I.T.  Cieľom tejto konferencie bolo určiť podrobnosti a odlišnosti vo výskumoch rôznych bádateľov študujúcich ľudí, ktorí prehlasujú o sebe, že prežili únosy mimozemšťanov a problémy súvisiace s týmto javom. Venuje sa detailne každému z piatich dní konferencie, potom robí rozhovory s organizátormi konferencie, čo sú fyzik David E. Pritchard a psychiater John E. Mack, obidvaja z Harvardu, nakoniec popisuje priebeh hypnotických seansií s Carol a Alice. Únosy týchto žien a ich neuveriteľné trápenie čo s tým, sa nesú celým, pomerne rozsiahlym dielom.

M.I.T. je vo vedeckom svete veľmi dôležitou autoritou a teší sa nesmiernej prestíži, zároveň je celkom poučné sledovať cestu investigatívneho novinára od absolútnej skepsy po chápajúceho človeka. MUDr. John E. Mack, spolupredsedajúci konferencie, odletel hneď po konferencii do Československa, aby sa zúčastnil ďalšej konferencie – Medzinárodnej transpersonálnej asociácie, ktorá sa konala v Prahe.

„Dualistické myslenie,“ ako povedal Dr. Mack v Prahe, „je tendencia posudzovať svet len podľa extrémov: anjelské alebo diabolské, biele alebo čierne. A špecifickou charakteristikou tohto myslenia je to, čo by sa dalo nazvať polarita izolácie. Naše predstavy o izolácii sme rozvinuli do tej miery, že sa nachádzame dokonca aj v izolácii od prírody – a k prírode rátam aj ostatné ľudské bytosti. Dôsledkom tejto extrémnej izolácie je vykorisťovanie prírody, zachádzanie so Zemou ako s vecou, ktorú máme právo pri naplňovaní našich cieľov využívať a či dokonca zničiť. Rovnako sme sa izolovali jeden od druhého, a to do takej miery, že dokážeme páchať pomerne ľahostajne dokonca aj genocídu. Neberieme druhých ako súčasť samých seba.“ Dr. Mack bol významnou osobnosťou, získal prestížnu Pulitzerovu cenu a autoritu ako vedec skúmajúci transformačné efekty spojené s prežitkami únosu mimozemšťanmi. Bol študentom metódy Holotropného dýchania vyvinutej profesorom Grofom – zmieňujem sa o ňom v pokračovaní článku Ženský princíp…“. Jeho smrť vyvoláva otázniky rovnako ako predmet jeho vedeckého skúmania, zomrel v Londýne, v roku 2004, po tom, čo ho zrazil opitý vodič.

Moja práca s fenoménom BS4D sa prelína s prácami svetovo uznávaných autorov, avšak táto práca, rovnako ako súkromné denníky v plechovej debničke Arthura C. Clarka, doposiaľ neuzrela svetlo sveta a okrem najbližšieho okruhu spolupracovníkov o nej doposiaľ nik nevedel. Román „Blízke stretnutie štvrtého druhu“, z ktorého sa vyliahol tridsaťdvadielny seriál, svojho času slávil úspech. Práva na to dielo si rezervovala producentská spoločnosť (nebudem ju menovať), ktorá už neexistuje. Odvtedy uplynulo pekných pár rokov. Tento fakt ja osobne považujem za Božie znamenie nabádajúce človeka k trpezlivosti. V tej dobe, kedy sa schyľovalo k tomu, že o dielo bol prejavený seriózny záujem, sme na to neboli pripravený. Nebol som pripravený ja, ako autor, neboli pripravení ďalší ľudia, nadchnutí pre myšlienku obsiahnutú v tomto diele.

Základná myšlienka diela, ver milý čitateľ, zdá sa mi tento článok už poriadne dlhý a vôbec ťa nemienim pripraviť o pointu, nadväzuje práve na technokratickú víziu A.C. Clarka. Clarke popísal vyspelý počítač HAL 9000, ktorý nadobudol počas vesmírnej cesty emócie a s nimi presvedčenie o svojej nadradenosti nad človekom. Táto technokratická vízia, vidina, z ktorej vyrástli prominentné hollywoodké projekty typu Terminátor, mi otvorila oči. Ja som sa preniesol vo svojej ceste ďaleko v smere vyslaného signálu záhadným monolitom a prišiel som k civilizácii, čo mala svoj pôvod na Zemi. Z nás ľudí sa vyvinula bezduchá počítačmi riadená civilizácia na veľmi vysokej technologickej úrovni. Stali sme sa dokonalými robotmi, množenými klonovaním a nepoznajúcimi sex  alebo sme ešte stále ľudské bytosti, ktoré podobne ako ľudia vo Vesmírnej odysei, dokážu akceptovať afinitu k posledným zvyškom duchovnosti a preto ich počítač HAL odsúdil k likvidácii? Príbeh BS4D tieto bytosti privádza na planétu vlastného zrodu, k nám na Zem, do súčasného sveta. Nerozumejú nášmu, pre nich silne iracionálnemu konaniu, ktoré sa zakladá na duchovnom bohatstve – na emóciách – láske, nenávisti, radosti, sklamaniu, na bohatstve skrytom vo všetkých duchovných prežitkoch a na pamäti o tomto bohatstve duše. Odoberajú vzorku DNK od hlavných protagonistov, skúmajú metódami vyspelej technológie, kde v tejto molekule sa berie afinita ku emóciam, v čom spočíva hodnota sexu podmienená silnou väzbou lásky. Stret civilizácií nemá svojho víťaza ani porazeného. Na Zem neprichádza desivý terminátor, práve naopak, prichádza tvor otvorený novému poznaniu ukrytému kdesi hlboko v génoch, stačí ho iba odkódovať. Z tejto vedomosti dokážu profitovať obidve strany. Len toto je víťazstvo ducha – priestor dávajúci poznaniu vyššiu úroveň. Iba tak sa dokáže kruh uzavrieť.

Reklamy

About Milan Turek

science beyond borders, literature, photography, PhD in biophysics
This entry was posted in Duchovné konvergencie, Posolstvo and tagged , , , , , , , , , . Bookmark the permalink.

2 reakcie na Blízke stretnutie štvrtého druhu

  1. Spätné upozornenie: Faraón – forma svetovlády. | Connections of our life

  2. Spätné upozornenie: Skon Hypatie – krvavý míľnik na ceste epochy vlády temna. | Connections of our life

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s