Ženský princíp – kam sa strácaš? (2)

Ženský princíp – kam sa strácaš?

(pokračovanie)

Po štúdiu som začal pracovať v Ústave lekárskej bioniky. Bolo to jedno z prvých pracovísk, ktoré na Slovensku uviedlo ultrazvukovú technológiu do výskumu a ambulantnej praxe. Táto technológia je založená na fyzikálnom princípe šírenia zvukových vĺn v pevnom a kvapalnom prostredí. Veľryby, delfíny ale aj netopiere používajú túto metódu na odovzdávanie informácií už milióny rokov, avšak človek dvadsiateho storočia bol hrdý, že ju vynašiel. Ako takmer každá prelomová technológia, aj táto prišla od vojakov (nie je tomu inak ani u internetu, ktorý práve používame na vzájomnú komunikáciu). V druhej svetovej vojne sa začal ultrazvuk používať na vyhľadávanie ponoriek. Dostal názov sonar. S týmto názvom sa dnes stretnete takmer v každej odbornej ambulancii. Je to neinvazívna metodika a zaznamenala širokú obľubu ako u vyšetrujúcich lekárov, tak aj u pacientov.

ilustračné foto Milan Turek

Ultrazvukové diagnostické prístroje sú tak citlivé, že dokážu detegovať u mamičky, ktorá možno len tuší, že je v požehnanom stave, tehotenstvo už v treťom týždni. Mal som sondu v ruke a zažíval som zvláštny pocit. Plod v treťom týždni má vyvinuté srdce. Budúci človiečik, veľký ako hrášok, sa už po dvadsiatom dni svojho vývoja smelo hlási do spoločenstva ľudí tlkotom srdca, ktoré dosahuje frekvenciu 120 až 140 úderov za minútu. Bláznivý trepot srdca, ako u športovca pri vrcholovom výkone, sa dá nielen vidieť, ale aj počuť. Ten pocit bol súčasne úžasom a úctou pred Božím dielom.

V dvanástom týždni tehotenstva sa začínajú vyvíjať u budúceho človeka pohlavné orgány. Vďaka ultrazvuku odpadli rôzne „zaručené“ babské rady, ktoré podľa tvaru brucha budúcej mamičky odporúčali kúpiť alebo modrú alebo ružovú výbavičku pre dychtivo očakávaný prírastok do rodiny.  Vyšetrujúci pôrodník vie celkom bezpečne pomocou sonaru určiť pohlavie na svet sa derúceho človiečika.

Celý princíp pohlavnej stimulácie je od narodenia riadený hypofýzou. Je umiestnená v spodnej časti mozgu a je to centrálna žľaza s vnútorným vylučovaním, riadiaca činnosť ostatných endokrinných žliaz v tele. V mozgu nachádzame na jej ovládanie špecifickú oblasť – hypotalamus. Väčšina názvov častí mozgu pochádza ešte z antického Grécka. Starí Gréci pitvali mozog a jeho jednotlivé časti nazývali podľa toho, čo im pripomínali. Takto, napríklad, jeden z útvarov vnútorného mozgu sa volá hipokampus, pretože svojím tvarom pripomínal morského koníka. Talamus (ktorý má s hypotalamom spoločnú len časť názvu) a hypotalamus sú umiestené na hornej časti mozgového kmeňa, teda v mieste, ktoré spája mozog s miechou. Gréci tieto útvary poeticky pomenovali k svadobnej miestnosti – talamus a hypotalamus bola miestnosť pod talamom, slúžiaca k príprave nevesty. Toto opisné pomenovanie je dosť príznačné pre detektívny príbeh, ktorý na ceste biológie pátra po strácajúcom sa ženskom princípe.

Pohlavná stimulácia organizmu sa deje prostredníctvom pohlavných hormónov, ktoré sú vylučované gonádami. Je to práve hypotalamus, ktorý chráni rastúce dieťa, aby jeho pohlavné žľazy zostali neaktívne. Pohlavné hormóny majú mimo pohlavnej aktivity ešte radu sprievodných funkcií v rastúcom človeku, takže hypotalamus z času na čas prinúti hypofýzu, aby vyprodukovala pohlavné hormóny z iných žliaz (prevažne z kôry nadobličiek), keďže gonády sú neaktívne. Publikované sú významnejšie nárasty produkcie testosterónu (TST) v ôsmom roku života.

V trinástom až pätnástom roku života nastúpi sekrécia androgénov prostredníctvom ACTH (adrenokortikotropín) a je nezávislá na hypotalamo-hypofýzo-gonadálnej osi. Gonády sa prebudili k aktivite a človek ku svojej sexuálnej skúsenosti.

Tomuto javu vravíme puberta. Príznačné je, že tento mechanizmus sa spúšťa automaticky, bez vedomia centrálneho aparátu – mozgu. Avšak produkcia TST výrazne ovplyvňuje centrálny aparát, čo, samozrejme, veľmi aktívne zaznamenajú rodičia, ktorých dieťa dorástlo do spomínaného veku.

Testosterón je mužský pohlavný hormón zo skupiny androgénov. Radí sa medzi anabolické steroidy, čo sú látky, ktoré z jednoduchších komponentov produkujú zložitejšie – bielkoviny, potrebné na rast a množenie bunky. Pri týchto reakciách sa energia spotrebováva.

Skupina ženských pohlavných hormónov sa nazýva estrogény. Ich meno má rovnako pôvod v gréčtine a značí, že generujú periódu oplodnenia. Keď sa povie ženské alebo mužské hormóny, neznamená to, že tieto hormóny sú prístupné iba v ženskom, resp. mužskom organizme. Aj ženám aj mužom v krvnom riečisku viazaný na albumín, koluje ako TST, tak aj estradiol, čo je hlavný estrogén.

Metabolizmus pohlavných hormónov je omnoho komplikovanejší ako sa to dalo naozaj iba v skratke opísať, avšak pre naše pátranie po ženskom princípe je dôležité aby sme si uvedomili, že ho tvoria vrcholy trojuholníka: mozog – endokrinné žľazy – gonády a čo je najdôležitejšie: vrcholom tohto triumvirátu je mozog človeka.

V roku 1935 bol objavený syntetický testosterón, za čo autori získali Nobelovu cenu. V tomto bode sa detektívne pátranie výrazne dramatizuje. Najprv objavili TST muži – športovci a potom sa na tento zázrak vrhli farmaceutické spoločnosti, aby ho prezentovali ako všepôsobiaci elixír mladosti, no a potom ho objavili ženy. Opäť to boli najprv športovkyne a potom tie, ktoré chceli vyzerať stále mlado a príťažlivo. Už bolo povedané, že anabolické steroidy spotrebúvajú pri svojej syntéze energiu a to sa deje pri odbúravaní tuku. Svetom sa rozbehlo nekontrolované stádo prípravkov na chudnutie, výživu pleti, vyrovnávanie vrások, zvyšovanie výkonu organizmu, antikoncepciu, kvalitnejší sex…

Absolútny zázrak, nuž a ako každý zázrak, aj tento má v sebe nejaký háčik. Ten náš je vlastne poriadny hák a spočíva v tom, že TST v jeho metabolickej ceste stojí mozog. Neexistujú žiadne experimentálne štúdie vplyvu nadmerného užívania TST na psychiku človeka. Takéto štúdie nik nerobil, pretože probanti by sa museli podrobiť testom, pri ktorých by nastalo vážne ohrozenie ich zdravia. Jedno je isté, nadmerná hladina TST v organizme človeka pôsobí na afinitu buniek k adrenogénnym receptorom. Jednoducho povedané v organizme ženy aj tie bunkové kultúry, ktoré by za iných okolností k tomu nikdy nepristúpili, sa akosi „pochlapia“ a začínajú produkovať biochémiu mužského typu. V mužskom organizme má hlavné slovo v metabolizme TST enzým aromatáza, ktorý konvertuje testosterón na estradiol (vcelku jednoducho a nenápadne sa z muža stáva žena). A tento metabolizmus determinuje mozog so svojou psychikou. Takže mozog človeka prijímajúceho do organizmu syntetický TST má skutočne práce „vyše hlavy“. Najmä s tým, aby si odôvodnil u ženy nákup “činiek” a u chlapa zháňanie “ružovej kabelky”.

Ak vás táto suchopárna biológia ešte neodradila, sľubujem, že prejdem celkom na inú tému, ibaže s tým, čo bolo napísané, súvisiacu ďaleko viac, ako sa bude zdať na prvý pohľad.

ilustračné foto Milan Turek

 Istý čas som učil na gymnáziu. Pamätám si ako v počítačovej učebni ma zavolal k monitoru žiak tercie aby mi ukázal obsah internetovej pošty, čo mu práve prišla. Trinásťročný chlapec mi ukazoval, bez akýchkoľvek problémov, pornofotografiu. Mládež, ktorá sa práve liahla k sexuálnemu poznaniu ho prijímala ako dospelý človek. Nechcem túto situáciu nejako rozvádzať i tak už patrí ďalekej minulosti, avšak prišlo mi to nesmierne ľúto. Bolo mi ľúto ich strateného detstva, straty úžasných okamihov toho prvého nesmelého spoznávania sa navzájom. Potom mi napadlo, že vďakabohu sme my, v našej mladosti neboli vystavený týmto vulgárnym atakom, plneniu zvrátenej zvedavosti, ktorou človek prichádza o čosi nesmierne cenné.

Náklonnosť a vzájomná prvá láska je práve vzácna poznaním spirituálnych síl, ktoré zoberú mladého človeka do svojho náručia a nesú ho v komplikovanej orientácii v počiatkoch sexuálnej cesty. Prvé rande, prvá láska práve silou ducha zostáva trvale zapísaná v našich mysliach. Ak odmietame duchovnú ruku, či už z vnútorného popudu falošnej zvedavosti a či vonkajším tlakom okolia, pripravujeme sa o veľmi intenzívny kontakt s vyššími štruktúrami duchovna. Spomínam si na svoje prvé, skutočné rande, stretnutie s dievčaťom, pred ktorým som nedokázal zaspať, prehadzoval som sa celú noc v nedočkavosti a deň v škole sa mi zdal nekonečne dlhý. Mal som pätnásť rokov, veľa si z toho obdobia nepamätám, ale túto skúsenosť dokážem v mysli prežiť ešte aj po štyridsiatich rokoch.

Bratislavská mládež sa vtedy takmer výlučne stretávala na Korze. Nastal deň D, udrela hodina H a ja som stál na dohodnutom mieste. Stál som a čakal. Podozrieval som vlastné hodinky, že neukazujú správny čas, pristavoval som okoloidúcich, aby som sa opýtal na čas, ale dievča môjho srdca nikde. Pomaly, nerozhodne, zahanbený a v rozpakoch som sa pobral dole Michalskou ulicou. Skutočne neviem, koľko som tam čakal, ale zrazu pre mňa vyšlo slnko a moje dievča sa zjavilo. Navlas rovnako v rozpakoch, nerozhodne a zahanbene. Neskôr sme si vysvetlili to hlúpe nedorozumenie, že sme každý stáli na opačnom konci, avšak vtedy, v tom momente sme si iba dokázali bez slov pozerať do očí a chytiť sa za ruky. Táto zvláštna skúsenosť vo mne zostala zapísaná ako hlboký duchovný prežitok, na ktorý s láskou spomínam i dnes. V týchto momentoch, či chceme alebo nie, sa začína čosi v našom vnútri diať, začína sa proces otvárania nášho mentálneho a spirituálneho tela, cez ktoré sa vytvára trvalý zápis do astrálneho tela.

Dnešná mládež je ani na dostihovej dráhe. Všetko chce stihnúť v čo možno najkratšom čase. Mnohí pätnásťroční už majú za sebou prvú sexuálnu skúsenosť. Sexuálny akt – pohlavné spojenie muža a ženy, je čosi na čo nás pripravovala evolúcia, k čomu sa harmonizovali sily duchovna s materiálnymi silami prírody. Má sa nechať plynúť prirodzenými duchovnými cestami lásky. Vyvrcholenie aktu – orgazmus, otvára človeku cestu k Bohu, lebo v tom je zmysel tých miliárd rokov odkedy spel jednobunkový organizmus k syntéze sto triliónov buniek nazývaných človek.

Toto poznanie, ktoré sa vyučovalo v dávnych egyptských školách mystérií, teda že orgazmus je jednota s Bohom, je to princíp evolúcie a je to cieľ, ku ktorému sa dá dospieť iba na základe hlbokej kontemplatívnej prípravy, sa v dnešnej dobe kamsi vytráca.

Dnešnému mladému človeku sa predkladajú poučky k sexu ako manuál o cvičení aerobiku. Mladí samčekovia sa chvália pred súkmeňovcami svojimi športovými výkonmi v posteliach. Dievčatá sa nevedia dočkať prvej menštruácie a rašiace púčiky na prsiach smelo vystavujú všetkým na obdiv.

Nuž, kde sa vytrácaš ženský princíp?

Nie, musím sa ospravedlniť, ani ja nemám rád zovšeobecňovanie. Viem, že to tak nie je, že existuje pár, kde dievča v ostýchavosti zoberie chlapca za ruku, že sa vydajú na tú duchovnú cestu vystlanú vlastnou láskou a dokážu zažiť niečo, na čo sa nedá zabudnúť. Toto poznanie sa zapíše do astrálnych hladín a tak dá Bohu signál o zmaturovaní človeka.

Začal som vedou a aj chcem končiť túto úvahu vedou. Stretol som sa s pojmom holotropné vedomie. Tento pojem po prvý raz definoval vtedy ešte len doktor psychiatrie, dnes profesor a zakladateľ spoločnosti pre transpersonálnu psychológiu – Stanislav Grof. Profesor Grof je, myslím si, naozaj vzácne mysliaci človek. Neberie duševne chorých pacientov ako chorých v medicínskom slova zmysle. Napísal na túto tému radu kníh (chvalabohu, dve z nich mám vo svojej knižnici). Holotropné vedomie vytvára základnú matricu v psychike človeka a to ešte počas jeho prenatálneho vývoja. Korešponduje to s tým, čo bolo povedané o úplnom počiatku stvorenia a následnej výstavbe jemno – hmotných, duchovných štruktúr človeka – mentálneho, spirituálneho a astrálneho tela.

Totiž, i keď je v tomto systéme duchovných matríc falošný zápis, vždy je spôsob ako to preliečiť, vrátiť zápisu jeho originálnu formu a prežiť si ten stav splynutia, ktorý nastáva ako vyvrcholenie i spoznanie Boha zároveň.

Ženský princíp má neustále možnosť naberať originálnu formu, podať ruku nám, mužom na opačnom konci tejto nádhernej symetrie a viesť a orientovať nás na duchovnej ceste poznania.

.