Ženský princíp – kam sa strácaš?

Ženský princíp – kam sa strácaš?

 Pozeral som jeden z typických Hollywoodskych akčných trhákov a cítil som sa dosť bezradný. Hlavná hrdinka – krásna žena, v ňom tvrdo bojovala o život a keď sa jej podarilo uniknúť, zmenila sa na neľútostnú bohyňu pomsty, aby bola vzápätí zajatá a podrobená zaobchádzaniu ani s posledným kusom špinavej handry. Nuž, cítil som sa bezradný pred tou lavínou nevkusu, ktorá plní pokladnice producentských spoločností, usmerňuje vývoj noriem správania sa, morálky mnoho miliónov často i maloletých divákov.

Krásna žena, sama osebe stelesňujúca krehkú bytosť, ktorej by každý muž rád sklonil poklonu, dal kvetinu, len aby sa mohol pokochať v jej úsmeve, sa v tomto príbehu stala čímsi ťažko definovateľným, stala sa nevkusnou kópiou androgénneho fenoménu agresie a odporu.

Tak som sa opýtal: „Ženský princíp, kam sa strácaš?“

pre článok - Ženský princíp...

ilustračné foto Milan Turek

Ženský a mužský princíp stoje oproti sebe ako severný a južný pól magnetu, ako kladný a záporný elektrický náboj, ako častica a antičastica – zhmotňujú symetriu Univerza a bez tejto polarity by náš svet bol iba šedivým, homogénnym a veľmi nekonzumným priestorom bez víru života.

Poďme na biologický počiatok tejto cesty, možno si čo-to zopakujeme zo školských lavíc, opýtame sa umelkyne vedy, ktorá, zdá sa, si na všetko nájde odpoveď a opýtame sa aj vlastného vnútra, či dokáže nájsť uspokojivú informáciu v bludisku pocitov doliehajúcich na našu myseľ ako nevyčerpateľná energia morského príboja.

Pohlavie každého cicavca (medzi ktorých patrí človek) určuje tzv. sex determinujúci gén (SRY) na Y chromozóme. Pohlavné bunky – gaméty – slúžiace na reprodukciu, snáď by sme mohli povedať „rozmnožovanie“,  v tele individuálneho cicavca sú dvojakého typu: samčie a samičie. Každá gaméta obsahuje určitý počet chromozómov, čo sú vlastne uzlíky DNK (deoxyribonukloevej kyseliny – bude o nej samostatný článok) a naviazaných bielkovín. Aby sa mohol začať reprodukčný proces – rozmnožovanie, musí sa spojiť informácia obsiahnutá v samčej a samičej gaméte, to znamená že individuálna gaméta v sebe obsahuje iba polovičný počet chromozómov. U človeka ich je 23.

O tom, čo predchádza reprodukčnému aktu, je samotný život. Tu je počiatok detektívky hľadajúcej zatúlaný ženský princíp.

Samčiu gamétu asi lepšie spoznáme, ak ju premenujeme na spermiu a samičiu gamétu na vajíčko. Spermia je v porovnaní s vajíčkom mizivo malá, ak by sme porovnali tie ľudské, tak ich veľkosti by boli voči sebe ako mravec voči slonovi. Vajíčko – oocyt, je najväčšia bunka ľudského tela, v priemere dosahuje 35 tisícin milimetra a je viditeľná pod svetelným mikroskopom. Najväčším oocytom v prírode je vajíčko pštrosa, čo je skutočne gigantická individuálna bunka. Veľkosť nie je jediným fyzikálnym faktorom odlišujúcim medzi sebou spermiu a vajíčko. Druhým, rozhodne nezanedbateľným rozdielom je dĺžka života samčej a samičej pohlavnej bunky.

Spermie majú veľmi krátku životnosť, zato vajíčka žijú v tele ženy od jej narodenia až po úmrtie. Pohlavné bunky žijú a rastú v pohlavných žľazách, tzv. gonádach. U ženy sú to vaječníky a u muža testes. Reprodukčný proces má v prírode dominantnú prioritu, preto nás evolúcia zabezpečila vysokým bezpečnostným faktorom. Počet vajíčok vo vaječníku ženy kolíše medzi 300 až 400 tisíc a počas pohlavného života ich žena „spotrebuje“ skutočne len zlomok celkového množstva. Počet spermií v ejakuláte zdravého muža dosahuje hodnotu až 300 miliónov.

Keď som začal Hollywoodskou filmovou tvorbou, tak som si opäť spomenul na jeden americký film, kde mladík v dialógu s kamarátom vraví o tom, „že je najrýchlejšou spermiou svojho otca“. Takýmto spôsobom sa medzi mládež dostáva množstvo nesprávnych tvrdení, najmä ak toho filmového mladíka stelesňuje jeden z idolov strieborného plátna.

Pri vyvrcholení pohlavného aktu sa kontrahuje svalovina penisu, aby pomohla ejakulátu prekonať čo možno najväčšiu vzdialenosť k cieľu svojej cesty – vajíčku. Na pohľad sa zdá, že príroda až nehanebne plytvá mužskými pohlavnými bunkami, keď oplodniť vajíčko môže iba jediná bunka zo stoviek miliónov. Nuž, spermie aj keď sú na cestu vybavené veľmi aktívnymi kontraktilnými proteínmi – bičíkom, sa vo vagíne stretajú s, naozaj pre ne veľmi nepriaznivým, kyslým prostredím. Tie prvé hynú takmer okamžite, aby vystlali cestu pre ďalšie, ktoré sa ponáhľajú v smere chemického gradientu, cez krčok maternice do maternice. (Existuje absolútne úžasný dokument televízie BBC, ktorý túto cestu pomocou mikrokamier zaznamenal.)

 Z toho obrovského množstva zostáva niekoľko desiatok tisíc spermií, ktoré dorazia k vajíčku. I teraz to nie sú tie prvé, ktoré majú to „šťastie“. Spermie obklopia vajíčko vo zvláštnom tanci s priloženými hlavičkami k membráne oocytu a snažia sa otvoriť reprodukčný kanál. O tom, kde je, vie len vajíčko, ktoré ho na zlomok sekundy otvorí a spravidla do kanála vkĺzne spermia, ktorá je kdesi v balíku posledných. I tento akt má svoj zmyselný, špecifický účel. Je to spermia, ktorá s najvyššou pravdepodobnosťou odovzdáva nepoškodený plazmatický obsah jadra svojej hostiteľke.

Vravel som o tom, že počet chromozómov v pohlavnej bunke je polovičný (haploidný). Vajíčko aj spermie obsahuje svojich 23 chromozómov. Posledný – 23.chromozóm, určuje aké pohlavie bude mať narodený človek. X je ženský chromozóm a Y mužský. Toto označenie dostali preto, lebo pod okulárom mikroskopu vyzerajú akoby mali podobu písmen, ktorými sú označené. V zárodočnej bunke človeka tak bude 46 chromozómov. Ak sa stretne pár XX, tak budúci jedinec sa narodí ako žena, ak sa stretne pár XY, tak sa narodí muž. Y-chromozóm je opäť vo výraznom nepomere ku X-chromozómu. X-chromozóm je štyri krát väčší aj obsahuje štyri krát viac génov. Y-chromozóm je aj výrazne nestabilnejší, pod vplyvom už veľmi malých dávok žiarenia sa rozpadá. Pravdepodobnosť vzniku páru XX alebo XY je približne 50 ku 50, ale evolúcia nemyslela na to, že človek 21. storočia sa bude pohybovať v prostredí čoraz viac zamorenom neviditeľným žiarením – elektromagnetickým smogom, takže demografické krivky vo vyspelých krajinách zaznamenávajú nárast počtu stabilnejšie páru XX – dievčatá ponáhľajte sa rýchlo hľadať chlapcov, lebo počet narodených jedincov mužského pohlavia klesá.

Spermia prekonala, vzhľadom na svoju veľkosť, úžasne dlhú cestu, odovzdala plazmatickému vajíčku svoju genetickú informáciu – a tu jej úloha v reprodukčnom procese končí. Začína sa niečo famózneho. Veda tento proces nazvala mitóza – bunka sa začína deliť. Vznikajú najprv dve, potom osem, šestnásť, tridsaťdva zárodočných buniek. Duša nového človeka si formuje svoju telesnú schránku. Áno, tu v tomto procese absolútneho počiatku, vstupuje do práce celý vesmír.

pre článok Ženský princíp...

ilustračné foto Milan Turek

Veď z dvoch buniek za 270 dní bude 100 triliónov! To je číslo, kde za jednotkou je 14 núl, pre istotu ho vypíšem celé – 100 000 000 000 000. Na tento proces sa veda márne snaží dať relevantné odpovede. Len z matematického hľadiska to znamená, že priemerne za jednu sekundu vzniká viac ako 42 miliónov nových buniek! Česi by povedali: „to je ale fofr!“

Celý proces je riadený spirituálnymi silami. Tu nám dáva príroda jasne najavo, že evolúcia má pre nás iba haploidný počet informácií. Ten druhý spárovaný počet leží v tej nehmotnej substancii – neviditeľnej a našimi zmyslami nepostihnuteľnej, ja jej vravím Duch.

Milá evolúcia, skús mi dať odpoveď na otázku, ako táto bunka, v tejto sekunde, jedna z viac ako 42 miliónov práve sa rodiacich vie, že má byť bunkou pečene vo štvrtej tkanivovej vrstve v treťom rade? V akom kozmickom predplatnom si na toto miesto kúpila lístok?

Detektívny príbeh má svoje pokračovanie…

 

Reklamy

About Milan Turek

science beyond borders, literature, photography, PhD in biophysics
This entry was posted in Duchovné konvergencie, Kognitívne vedy and tagged , , , , , , , . Bookmark the permalink.

2 Responses to Ženský princíp – kam sa strácaš?

  1. lilah píše:

    milan, ako vždy skvelé 😀 naozaj presné hihihi, ten fofr ma pobavil hihihii a z radosťou idem na druhú časť

  2. Spätné upozornenie: Zlatý vrchol pyramídy. | Connections of our life

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s