Boh nehrá v kocky

ilustračné foto Milan Turek

Boh nehrá v kocky.

  Einsteinov-Podolského-Rosenov paradox – tiež známy ako EPR paradox, je dôsledok kvantovej teórie: pokiaľ mali dva systémy vo svojej histórii niečo spoločné (interagovali spolu), potom meranie uskutočnené v jednom zo stavov vedie k okamžitej zmene stavu druhého systému a to dokonca i v prípade, že tieto systémy sú veľmi vzdialené.

  

Albert Einstein, jeden z najväčších mysliteľov 20. storočia, bol veľkým kritikom kvantovej teórie. Je známy jeho výrok: “Boh nehrá v kocky”. Chcel týmto výrokom zdôrazniť fakt, že výstavba prírodných zákonov má svoju prísnu, exaktnú štruktúru s vlastnou vnútornou logikou. Ak ideme v hierarchii štruktúry hmoty na jej menšie a menšie elementy, tak nemôžeme naraziť na javy, ktoré sú interpretované iba ako náhodné zoskupenie okolností a vymykajú sa všetkým doposiaľ objaveným poznatkom. Potom treba prehodnotiť alebo teóriu, alebo naše chápanie hmotného sveta.

V EPR paradoxe ide o experiment (dnes prakticky potvrdený), pri ktorom sa dve častice viazané spoločnou históriou (napr. protóny v jadre atómu hélia) od seba oddelia a pošlú sa navzájom opačnými smermi. Ak majú častice spoločnú históriu, potom majú aj spoločne viazané kvantové vlastnosti. Ak v experimente zmeníme kvantovú vlastnosť častice A, potom sa súčasne zmení aj kvantová vlastnosť častice B putujúcej opačným smerom, pričom nezáleží ako ďaleko sú od seba obidve častice.

Rýchlosť svetla je v pozemským meradlách nesmierna. Avšak vo vesmírnom meradle sa svetlo vlečie ako slimák. Ak častica A bude milióny svetelných rokov od častice B a zmeníme jej kvantový stav, informácia o tejto zmene bude putovať rýchlosťou značne prevyšujúcou rýchlosť svetla a spôsobí okamžitú zmenu kvantového stavu častice B.

Na základe EPR paradoxu dokáže byť rýchlosť šírenia informácie pre celý vesmír absolútna. Ak si navrávame, že v tomto nesmiernom priestore sme sami, potom treba prehodnotiť toto tvrdenie alebo sa postaviť pred nevyhnutný fakt, že fatálne vedecké experimenty sa netýkajú len osudu našej Zeme, ale celého vesmíru.

Reklamy

About Milan Turek

science beyond borders, literature, photography, PhD in biophysics
This entry was posted in Kognitívne vedy. Bookmark the permalink.

4 reakcie na Boh nehrá v kocky

  1. jkerut píše:

    ja mam tento komentar:
    (1): myslim, ze treba povedat o aky „System“ ide; a neviem, ci to „meranie uskutocnene v jednom zo stavov vedie k okamžitej zmene stavu druhého systému“ samotne „meranie“ vlastne ovplyvni ten druhy system do takej miery, ze zmeni svoj stav aj napriek tej vzdialenosti. Toto bolo myslim pozorovane(neviem presne kedy, asi v 90-ich rokoch), ale to uz nie je EPR!!!
    (2): netreba z tohoto cloveka robit „kult osobnosti!“, jedna sa predsa len o nositela nobelovej ceny a tych je dost vela, vsetky vypocty pohybu planet a satelitov sa este stale pocitaju podla gravitacneho zakona stareho viac nez 300 rokov (Isaak Newton). Einstein mal sice IQ 156(udajne), ale toto IQ mali aj niektori jeho sucasnici, a potom netreba zabudnut na jeho prvu manzelku, ktora bola genialny matematik…(a bez ktorej by skoro urcite ziadna teoria relativity nebola)
    (3): skor by som povedal quantovej mechaniky, najprv sa mu nepacil Heisenbergerov prinzip neurcitosti (“…Boh nehra v kocky…“). V roku 1927 a 1930 v Bruseli sa skriepil s Nielsom Bohrom, kde mu Bohr dokazal medzery v jeho myslienkovych experimentoch. O 5 rokov neskor uverejnili s Podolskim a Rosenom, v r.1935 clanok: “Can Quantum-Mechanical Description of Physical Reality Be Considered Complete?” -tento „teoreticky experiment“v tej dobe nikoho nezaujal. V roku 1950 (publikovane 1952) prisiel David Bohm s experimentom, kde meral polarizaciu dvoch fotonov, vzniknutych po rozpade radioaktivneho atomu. Vtedy si az Einstein uvedomil absurditu a paradox tohoto posobenia na dialku a nazval to ako „spuckhafte fernwirkung“ (strasidelne posobenie na dialku). O 9 rokov neskor teda v roku 1964 sa toho chytil John Bell. Veril, tak ako Einstein, ze sparene castice nie su po ich rozdeleni spojene akosi vymenou informacie o ich stave „local realism“. Bell mal na toto take prirovnanie, ze ak sa narodia jednovajecne dvojcata, z ktorych jedno hned po narodeni ide do inej rodiny a ak jednemu z nich narastu hrdzave vlasy, tak to nebude ziadne prekvapenie ak aj to druhe ich bude mat. V tej dobe, ked pisal Bell tento clanok, nebolo este mozne toto experimentalne potvrdit, Az v roku 1982 francuz Alain Aspect uskutocni experimenty, v ktorych ale sa mu nepodari overit Bell-ove matematicke formulacie: quantovy svet nemoze byt sucasne lokalny a pritom aj realny -> Einstein sa mylil? V troku 2003 A.Leggett, nositel nobelovej ceny za fyziku(quantove vlastnosti Helium-3) nasiel dalsiu formulu, ktora bola exp.testovana v Australii (M.Aspelmeyer): merania sa nezhoduju s objektivnou realitou. V roku 2007 rakusan Anton Zeilinger: dokazuje, ze uz vlastne samotny pristup k meraniu moze ovplyvnit jeho vysledok „rather than passively observing it, we in fact create reality“…
    (4) ako som uz spomenul, Einstein bol proti Heisenbergovmu principu neurcitosti pri Max Planckovych rozmeroch a vobec stal dost nepriatelsky voci Niels Bohrovi a celej „kodanskej skole“ a myslel si, ze ked najde formulu na zjednocujucu teoriu vsetkych sil, tak dokaze im opak(este na smrtelnej posteli sa snazil tuto formulu vypocitat). V jeho EPR-paradoxe mu teda islo o to, ze ak su odhalene nejake skryte parametre elementarnych castic, tak je mozne urcit ich quantove vlastnosti, odmietal tu neistotu „Boh nehra v kocky“. Aj ked spochybnoval v tomto myslienkovom experimente „neurcitost“, vyvolal nevdojak „z flasky ducha“ mozno este väcsieho nez si vtedy myslel…
    (5) tato veta postrada logiku!!, pretoze prave EPR naznacuje ze moze ist o rychlost sirenia informacie o quantovom stave castice B väcsia nez je rychlost svetla…
    (6) tato veta je znie dost pateticky, len ide o to, ci to je vedecky potvrditelne… Zeilinger porovnaval v jednej prednaske co sa tyka EPR paradoxu s makrosvetom( v kratkosti: ak mas dve hracie kocky vzdialene hoci miliony kilometrov od seba, je jasne, ze ak na jednej hodis 6-ku tak na tej druhej mozes nezavisle hodit hocijake ine cislo, v EPR „quantovych kockach nie“)

    • Milan Turek píše:

      (1)áno dobrá poznámka – jedná sa o inerciálne systémy
      (2)to je tiež správne, Albert Einstein si spravil imidž ako “dobrácky starček” to mu zaistilo širokú obľubu, určite ho mnoho nositeľov Nobelovej ceny prevýši (nielen svojím vzrastom), čo mňa osobne k nemu priťahuje je jeho výrazná skromnosť s akou postavil svoju všeobecnú teóriu gravitácie do tieňa Isaaca Newtona. Myslím si, že táto vlastnosť u mnohých “mysliteľov” výrazne absentuje. Akosi zabúdajú, že ten “mech poznania” sa plní už tisícky rokov a proste sú ľudia šťastnejší, ktorí sa zapíšu na jeho vývesný štít a potom tí menej obľúbení, ale často nesmierne pracovitejší.
      (3) Áno, Einsteinova silná nechuť akceptovať experimentálne výsledky kvantovej mechaniky viedla k výraznému skvalitneniu tzv Kodanskej interpretácie.
      Ďakujem za veľmi podnetný komentár.

    • Milan Turek píše:

      Musím k tomu ešte dodať, že tento článok sa nesnaží byť exaktnou definíciou fyzikálnych súvislostí. Je súčasťou úvodných strán knihy IOTA a ako taký má za úlohu načrtnúť problematiku chápania globality sveta. Dnes je veľmi frekventované tvrdenie, že “súčasný svet sa neustále zmenšuje”. Toto tvrdenie rovnako nereprezentuje fyzikálnu realitu, predsa priemer Zeme je neustále rovnaký. Tak o čo teda ide? Zmenšovanie sveta by sme mohli rovnako chápať ako rýchlosť prenosu informácie, ktorá sa dnes približuje rýchlosti svetla, pretože sieť internetu je takmer výlučne tkaná technológiou optických vlákien.
      Teória EPR paradoxu je v článku úvodom k tvrdeniu v poslednej vete. Kniha IOTA, ale aj tento článok nepriamo poukazuje na zodpovednosť človeka za súčasný stav sveta. Nebude ďaleko tvrdenie, “súčasný vesmír sa neustále zmenšuje”, čo je opäť paradox k fyzikálnej interpretácii Veľkého tresku. Znamená to iba, že jednotlivec bude musieť prehodnocovať svoje konanie v širších súvislostiach. Súčasný stav na zemi je už veľmi ďaleko od doby, keď sme vnímali náš mikrosvet – okolie, kde žijeme, ako izolovanú oblasť, do ktorej druhý nemá čo zasahovať. V dnešnom svete lokálna vírová pandémia sa ani zďaleka netýka miestnej lokality. Katastrofa tankeru vôbec nie je vecou lokálnej časti pobrežia a nenaplnené ambície vedca dokážu preniknúť za hranice našej galaxie.

  2. Spätné upozornenie: EPR experiment alias fyzikovia začinajú s ezoterikou :) « uwino

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s